Zvieratá si od nedôležitých informácií čistia pamäť rovnakým spôsobom ako ľudia. Výskum takzvanej selektívnej amnézie otvára ľuďom nové cesty k úľave od traumatizujúcich spomienok.
Kde som dnes zaparkoval auto? Otázka, ktorá sa nám mihne hlavou, keď vyjdeme s plným nákupným vozíkom z obchodného centra k preplnenému parkovisku. Zvyčajne si bez problémov spomenieme a nákup si v poriadku odvezieme domov.
Spomienky si sami vymazávame
Keby sme si však mali spomenúť, kde sme nechali stáť svoje auto pri nákupe pred mesiacom, asi by sme pamäť trápili márne. Zabudli sme. Avšak niektoré iné udalosti z minulého mesiaca si vybavíme presne a bez najmenšieho zaváhania.
Čiže informácie o mieste, kde sme pred mesiacom zaparkovali sa nám "nevyparili" z pamäte sami od seba so všetkými ostatnými s tým, ako šiel čas. Aktívne sme ich "vymazali", uvádzajú Lidovky.
A významne sme tomu napomohli, keď sme si vybavili pozíciu auta na parkovisku pri každom nasledujúcom nákupe. Vedci označujú fenomén zabúdania vybraných informácií ako selektívnu amnéziu.
"Zjednodušene si môžeme povedať, že každá spomienka so sebou nesie aj veľmi silný podnet k zabúdaniu. Tým, ako svoju pamäť používame, ju zároveň neustále meníme," vysvetľuje neurobiológ Michael Anderson z Cambridgeskej univerzity.
"Ľudia si väčšinou predstavujú zabúdanie ako pasívny proces. Náš výskum ale dokazuje, že zohrávame veľmi aktívnu úlohu v tom, čo si zo svojho života zapamätáme. Je to pre nás prekvapivé zistenie."
Selektívna amnézia poskytuje človeku dôležité služby
V mozgu máme okolo 86 miliárd neurónov a každý z nich je v priemere napojený na 7 000 iných neurónov osobitnými medzibunkovými spojmi - synapsiami (miesto styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami, pozn. red.).
Vďaka synapsiám vytvárajú neuróny ľudského mozgu komplikovanú sieť schopnú úžasných výkonov. Kapacita ale nie je neobmedzená a nepotrebnými informáciami by sa beznádejne zahltila.
Preto informačne zbytočnú záťaž cielene vymazávajú. Zvieratá neoplývajú takým intelektom ako ľudia. A tak sa núka otázka či si čistia pamäť od nepotrebných informácií podobne ako človek.
Tím pod vedením Michaela Andersona teraz zistil, že laboratórne potkany nakladajú s informačnými zbytočnosťami úplne rovnako ako my. Výsledky experimentu zverejnil vedecký časopis Nature Communications.
Aj zvieratá zabúdajú
Michael Anderson a jeho spolupracovníci dávali potkanom do klietky predmety, aké zvieratá nikdy predtým nevideli. Potkany sa tak prvýkrát v živote zoznámili napríklad s hrnčekom a tenisovou loptičkou.
Od prírody zvedavé zvieratá nový objekt dôkladne preskúmali a pritom si ukladali získané informácie do pamäti. Po polhodinovom oddychu boli tieto potkany umiestnené do klietky, kde na ne čakala jedna z vecí, s ktorými sa podrobne zoznámili pri predchádzajúcom "sedení", avšak sprevádzaná úplne novým predmetom.
Popri hrnčeka tu stála napríklad konzerva. Potkany sa samozrejme venovali novinke, a vedcom tak potvrdili, že si na hrnček dobre pamätajú. Ovplyvnila táto nová skúsenosť nejako informácie, ktoré mali zvieratá uložené v pamäti o tenisovej loptičke?
Na to odpovedal ďalší experiment. V ňom čakala na potkana tenisová loptička spolu s malou detskou hračkou, teda s ďalším novým predmetom. Potkan napodiv venoval rovnakú pozornosť ako hračke, tak loptičke.
Obe veci pre neho boli nové, a to znamená, že na loptičku zabudol. Keď ale potkany neabsolvovali pokus, pri ktorom si pri predstavení konzervy pripomenuli aj hrnček, informácie o tenisovej loptičke im z hláv nevyšumeli.
Bola to teda práve spomienka na hrnček, čo aktívne vytlačiloa z mozgu spomienku na loptičku, pretože tá prestala byť dôležitá. Rovnaký proces zabezpečí, že keď si vybavíme, kde sme dnes zaparkovali vozidlo pri obchodnom centre, zabúdame, kde sme parkovali minule.
Michaelu Andersonovi sa podarilo zistiť, že centrum pre aktívne vymazávanie nedôležitých spomienok sídli v potkaňom mozgu v oblasti takzvanej prefrontálna mozgová kôra.
Keď vedci potkanom dočasne vyradili túto časť mozgu z činnosti, nedokázala si zvieratá odstraňovať nepotrebné informácie z pamäte. Veľmi podobná aktivita rovnakých mozgových centier vyháňa z ľudskej mysle aj príbuzné fakty.
Problém sa svedkom
Anderson upozorňuje na fakt, že aj keď je hlavnou úlohou selektívna amnézia vyššia efektivita práce mozgu, niekedy býva tento proces zdrojom problémov. Keď napríklad vyšetrujúci policajt opakovane žiada svedka, aby si spomenul na nejaký dôležitý detail, dochádza s každou novo vybavenou spomienkou k vymazanie detailov, na ktoré sa policajt nepýta a ktoré v tej chvíli mozog vyhodnocuje ako nepotrebné.
Pritom v priebehu vyšetrovania sa môžu ukázať ako kľúčové. To už je ale neskoro, pretože svedok si ich zo svojej pamäti sám odstránil. "Potkany majú vyvinutý rovnaký mechanizmus pre aktívne zabúdanie nepotrebných informácií, akým obdarila príroda človeka. Z nášho objavu vyplýva, že schopnosť vymazávať z pamäte menej dôležité informácie sa vyvinula v dávnej histórii evolúcie pozemského života, prinajmenšom v čase, keď žil spoločný predok potkanov a ľudí, teda pred nejakými sto miliónmi rokov," hovorí Michael Anderson.