Vo svete ochorie na rakovinu ročne asi 300-tisíc detí. V krajinách s vyspelou lekárskou starostlivosťou býva liečba úspešná asi z 80 percent. Chemoterapia a rádioterapia si však u každého tretieho zachráneného dieťaťa vyberie daň v podobe zničených pohlavných buniek a následnej neplodnosti. Podobná hrozba visí aj nad deťmi, ktoré sa musia podrobiť transplantácii kostnej drene pri liečbe niektorých dedičných ochorení, píšu Lidovky.cz.
Dospelým pacientom môžu lekári pred liečbou nádorového ochorenia odobrať zrelé vajíčka alebo zrelé spermie, zamraziť ich a uskladniť na ľubovoľne dlhú dobu v tekutom dusíku. Tieto bunky potom možno použiť pre oplodnenie v skúmavke a pacienti môžu mať po uzdravení biologicky vlastné deti. Pre chlapcov a dievčatá, ktorí podstúpia razantnú liečbu pred pubertou, však takéto riešenie nepripadá do úvahy, pretože zrelé pohlavné bunky nemajú. Ani títo pacienti sa ale nemusia šance na rodičovstvo vzdať.
U dievčat už bol s úspechom odskúšaný postup, pri ktorom je malej pacientke pred liečbou odobraná časť tkaniva vaječníkov a tá je zmrazená. V dospelosti sa tkanivo rozmrazí a voperuje do tela uzdravenej pacientky. V tkanive sa rozbehne dozrievanie vajíčok, ktoré možno použiť pre oplodnenie v skúmavke. Vzniknuté embryo potom donosí jeho biologická matka.
Belgický úspech
Prvýkrát sa po tomto postupe narodilo dieťa už v roku 2014 v Belgicku. Dvadsaťsedemročná žena pôvodom z Konga trpela dedičnou kosáčikovitou anémiou a v desiatich rokoch bol jej zdravotný stav natoľko vážny, že sa musela podrobiť transplantácii kostnej drene. Vedci jej ešte pred transplantáciou odobrali jeden vaječník a jeho malé kúsky po zmrazení uskladnili v tekutom dusíku. Druhý vaječník ponechali v tele pacientky. Čoskoro bolo jasné, že úspešná liečba pacientke jej vaječník nenávratne poškodila. Po transplantácii rozmrazeného tkaniva vaječníka však v jej tele dozrelo hneď niekoľko vajíčok a z nich sa potom po oplodnení v skúmavke narodil zdravý chlapček.
Pre chlapcov, ktorí sa musia pred pubertou podrobiť transplantácii kostnej drene alebo chemoterapii a rádioterapii pri nádorových ochoreniach, zatiaľ nie je podobná technika k dispozícii. Jej skorý nástup do nemocníc však avizuje úspešný experiment tímu vedeného Kylem Orwigom z Pittsburghskej univerzity, ktorého výsledky zverejnil popredný vedecký časopis Science.
Opička Grady prináša nádej
Orwig a jeho spolupracovníci odobrali piatim nedospelým samčekom makaka jeden semenník, jeho tkanivo rozrezali na malé kúsky a tie potom zmrazili špeciálnym postupom. Ešte pred pubertou odobrali samčekom aj druhý semenník a aj to rozrezali na kúsky.
Následne našili opičiakom pod kožu na chrbte na šesť miest čerstvo získané kúsky tkaniva semenníkov spolu s kúskami rozmrazeného tkaniva, ktoré strávilo v tekutom dusíku aj niekoľko mesiacov. Ďalšie kúsky čerstvého i rozmrazeného tkaniva semenníkov voperovali vedci opiciam pod kožu na miešku. Každý opičiak dostal svoju vlastné tkanivo semmeníkov. Keď u samcov nastúpila puberta, počkali vedci ešte ďalších osem až dvanásť mesiacov, než tkanivo semenníkov spod kože makakov opäť vybrali. Tkanivo za tú dobu výrazne narástlo a vytvorili sa v ňom nové cievy, ktoré ho zásobovali krvou. Najdôležitejší však bol fakt, že v tkanive vznikalo veľké množstvo zrelých spermií. Lepšie výsledky priniesla transplantácia pod kožu miešku, kde tkanivo rástlo intenzívnejšie. Zmrazenie tkaniva nemalo na výsledky vplyv.
Narastené tkanivo so spermiami odovzdal Kyle Orwig kolegom z tímu Jona Hennebolda z Centra pre výskum primátov v oregonskom Beavertone. Hennebold a jeho spolupracovníci získali od samíc makakov chovaných v Beavertone 138 zrelých vajíčok a do každého vstrekli po jednej spermi izolovanej z tkaniva pittsburských samcov.
Len 39 vajíčok sa začalo vyvíjať a 16 takto vzniknutých embryí dosiahlo štádium vhodné pre prenos do maternice náhradnej matky. Vedci nakoniec preniesli šiestim samičkám makaka jedenásť embryí. Z opíc otehotnela len jedna a porodila zdravú samičku. Opička pomenovaná ako Grady sa má čulo k svetu a vyvíja sa bez zjavných problémov.
Do piatich rokov na klinikách
Úspešnosť procedúry nedosahovala ani jedno percento a vedci si jasne uvedomovali, že postup potrebuje výrazné zdokonalenie. Hannehold so svojimi spolupracovníkmi už napríklad zapracoval na šetrnejšej metóde pre izoláciu jednotlivých spermií z tkaniva semenníkov transplantovanej opičiakom. Z vajíčok oplodnených takto izolovanými spermiami začalo vývoj asi 60 percent a asi 40 percent dosiahlo štádium vhodné pre prenos náhradnej matke. Po prenose embryí otehotnela štvrtina samíc.
"Naše experimenty na opiciach sme podnikli ako posledný krok na ceste, ktorá privedie tento postup na kliniky. Potom, čo sa narodilo živé a zdravé mláďa, sme presvedčení, že dozrel čas otestovať postup u našich pacientov. Dlhujeme to predovšetkým tým, ktorí podstúpili pred liečbou odber tkaniva zo semenníkov, pretože verili, že pre nich potrebný postup vyvinieme," hovorí Kyle Orwig a dodáva, že prvé klinické skúšky by mohli prebehnúť do dvoch až piatich rokov.
Na Pittsburghskej univerzite odoberajú tkanivo semenníkov chlapcom podstupujúcim transplantáciu kostnej drene alebo liečbu zhubných nádorov už od roku 2011. Do tekutého dusíka za tú dobu uložili tkanivo od viac ako dvoch stoviek malých pacientov. Tí teraz majú celkom slušné vyhliadky, že sa v dospelosti stanú otcami.