Vedci sa namiesto toho, aby s vírusmi priamo bojovali, zamerali sa na základnú bielkovinu vnútri našich buniek, ktorú musia vírusy replikovať. Tento prístup poskytol „kompletnú ochranu" pri pokusoch na myšiach a na bunkách ľudských pľúc. Americkí vedci ale nie sú pripravení skúšať podobné experimenty na ľuďoch, uvádzajú Lidovky.cz.
Boj s bežným nachladnutím je v lekárstve veľkým problémom. Väčšinu zaň môžu rinovírusy, existuje ich ale 160 rôznych typov a veľmi ľahko mutujú, takže sa stanú rýchlo odolnými proti liekom, alebo sa naučia pred imunitným systémom skrývať. To viedlo vedcov k myšlienke „terapie riadenej hostiteľom“ - v zásade to znamená urobiť naše telo nehostinným pre vírusy.
Samotný vírus nemá všetko, čo musí replikovať, ale je závislý na infikovanie iné bunky a na „ukradnutie“ niektorých jej vnútorných častí. To je dôvod, prečo sa vedci stále sporia, či sú vírusy skutočné živé. Tím zo Stanfordskej univerzity a z Kalifornskej univerzity v San Franciscu našiel jednu zo zložiek, na ktorej sú vírusy závislé, píše spravodajský server BBC.
Vírusová závislosť
Vedci začali u ľudských buniek a potom vykonali úpravu génu, aby zmenili pokyny vnútri našej DNA. Tieto upravené bunky boli potom vystavené širokej škále enterovírusov - medzi ne patria rinovírusy, ktoré spôsobujú bežnú chrípku, a závažnejšie vírusy, ktoré sú úzko spojené s obrnou a môžu spôsobiť ochrnutie. Žiadne tieto vírusy neboli schopné sa replikovať vo vnútri buniek, ktoré mali pokyny, aby „vypli“ bielkovinu (tzv. metyltransferáza SETD3).
Vedci potom vytvorili geneticky upravenú myš, ktorá bola úplne neschopná vytvárať túto bielkovinu. „Neexistencia tohto génu myš plne ochránila pred vírusovou infekciou,“ povedal BBC Jan Carette, asistent profesora zo Stanforde. „Tieto myši by vždy zomreli (bez mutácie), ale prežili a my sme boli svedkami veľmi výrazného zníženia replikácie vírusov a veľmi silnej ochrany.“
Bielkovina, na ktorej sú tieto vírusy zvyčajne závislé, plní funkciu zložitého "rebríka“, ktorý je vytváraný vo vnútri buniek tela, tzv. cytoskeleton. Zistenia zverejnené v časopise Nature Microbiology preukázali, že geneticky upravené myši boli zdravé, hoci nemali po celý svoj život túto bielkovinu.
Ako môžeme získať liek?
Plánom nie je vytvoriť geneticky upravené ľudské bytosti, ale nájsť liek, ktorý dokáže túto bielkovinu dočasne potlačiť a poskytnúť ochranu. „Našli sme úžasný cieľ, ktoré všetky enterovírusy a rinovírusy potrebujú a na ktorom závisia. Zbavte sa ho, a vírus nemá šancu,“ uvádza profesor Carette. A dodáva: „Je to skutočne dobrý prvý krok - druhým krokom je mať chemickú látku, ktorá napodobní toto genetické odstránenie. Myslím, že vývoj môže postupovať pomerne rýchlo.“
Aj naďalej nie je jasné, akú presne úlohu bielkovina hrá v replikácii vírusu, a bude to vyžadovať ďalší prieskum. Pre väčšinu ľudí je bežná chrípka skôr nepohodlím než ohrozením života, astmatikom ale môže zhoršiť ich príznaky a niektoré enterovírusy môžu spôsobiť ochrnutie, ak sa rozšíri do mozgu. Profesor Jonathan Ball, virológ Univerzity v Nottinghame, ktorý do tejto práce nebol zapojený, uviedol, že štúdia bola „pekná“, ale že by si vedci mali byť istí tým, že je tento prístup bezpečný.
„Existuje rastúci záujem o vývoj liečby, ktorá sa zameriava na tieto hostiteľské bielkoviny, pretože dokáže potenciálne potlačiť mutáciu vírusu, ktorá je jednou z hlavných prekážok rozvoja účinných, široko aktívnych antivirotík. Vírusy sú ale samozrejme veľmi prispôsobivé a je možné, že ich ani liečba zacielená na hostiteľa nedokáže dlho udržať na uzde,“ hovorí profesor.