Výhodou lieku je jednoduchá aplikačná forma, takzvané bukálne podanie. Pri tomto spôsobe aplikácie ide o podanie na sliznicu ústnej dutiny, presnejšie na vnútornú stranu líca, do priestoru medzi ďasno a líce.
V tom spočíva hlavný a významný rozdiel oproti lieku prvej voľby, ktorý je pri epileptickom záchvate v rámci mimonemocničnej prvej pomoci nutné podávať rektálne.
Nesie to so sebou množstvo komplikácií a diskomfortu, najmä s pribúdajúcim vekom detského pacienta. Zavádzanie liečiva do konečníka je vo vyššom veku dieťaťa komplikované a ťažko spoločensky prijateľné – stačí si predstaviť bežné životné situácie, napríklad, keď epileptický záchvat nastane v škole, na zastávke autobusu, na preplnenom námestí či na ihrisku.
Rýchlejšie zastaví záchvat
Ďalším benefitom je rýchly nástup terapeutického účinku a súčasne výrazne kratší polčas rozpadu. Dieťa po rektálnom podaní lieku, štandardne používaného pri epileptickom záchvate, často prespí aj niekoľko hodín.
Liek s účinnou látkou midazolam je pre pacientov prínosný v tom, že umožňuje rýchlejší návrat k normálnemu fungovaniu ako liek s dlhšou elimináciou, teda polčasom rozpadu.
Priemerný čas do zastavenia záchvatu po podaní bukálneho midazolamu je 8 až 10 minút. Účinkuje rýchlejšie ako rektálny diazepam, ktorého priemerný čas do zastavenia záchvatu je 15 minút po podaní. A v živote každého epileptika sú minúty skutočne rozhodujúce.
Liek na liečbu náhleho akútneho záchvatu a predchádzanie dlhotrvajúcemu záchvatu kŕčov u dojčiat, batoliat, detí a adolescentov do 18 rokov môže predpísať váš detský neurológ.
Používa sa v mnohých krajinách
Na domáce použitie je liek schválený pre deti od 6 mesiacov a dostupný iba na lekársky predpis. Od 3 do 6 mesiacov je možné iba podanie v rámci ambulantnej a nemocničnej starostlivosti.
Bukálny midazolam sa nevstrebáva v čreve a je bez efektu prvého prechodu v pečeni. Dodáva sa v predplnených striekačkách, pripravených na jednoduché použitie bukálnou cestou.
Zreteľné farebné odlíšenie podľa dávky a veku dieťaťa eliminuje možnosť nesprávneho podania. Pacienti na Slovensku ho majú plne hradený zo zdravotného poistenia, nemusia zaňho doplácať.
O jeho indikovaní pacientom s epilepsiou do 18 rokov rozhoduje výlučne špecialista, ako detský neurológ či epileptológ. V mnohých vyspelých krajinách predstavuje liek prvej voľby pri epileptickom záchvate.
„Je dôležité oboznámiť širokú verejnosť s možnosťou novej dostupnej formy lieku, ktorý je určený na zásah pri epileptickom záchvate. Na štandardnú liečbu ochorenia epilepsie sú určené antiepileptiká,“ uvádza Jana Chamilová, detská neurologička.
Doposiaľ bol podľa nej na Slovensku prakticky nedostupný pre finančnú náročnosť a limity preskripcie, na rozdiel od iných európskych i mimoeurópskych krajín a Veľkej Británie, kde je už dlhší čas liekom prvej voľby pri akútnom epileptickom záchvate.
“Oproti zaužívanej rektálnej forme oceňujem v prípade bukálneho antikonvulzíva predovšetkým praktickú formu podania do úst. Ďalším kladom je zníženie možného vzniku závislosti od rektálneho lieku s účinnou látkou diazepam u predisponovaných pacientov, hlavne adolescentov.
Hlavnými benefitmi lieku s účinnou látkou midazolam sú: komfort podania, bezpečnosť a účinnosť, ako aj zníženie pretrvávajúceho útlmu po aplikácii. V praxi využívam aj jeho krátkodobý sedatívny účinok pri vyšetrení EEG u detí s nosovou aplikáciou.“
Choroba mnohých tvárí
Epilepsia je závažné ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje predovšetkým opakovanými epileptickým záchvatmi. Tie však nie sú jedinými príznakmi. Chronické neurologické ochorenie má aj ďalšie prejavy, preto sa epilepsia zvykne označovať aj „choroba mnohých tvárí“.
Na Slovensku ňou trpí približne 70 tisíc ľudí, celosvetovo asi 70 miliónov, pričom výskyt je približne rovnaký u mužov i u žien.
Pacienti sú zo všetkých vekových kategórií, týka sa však najmä detí v dojčenskom veku, adolescentov a starších ľudí. Najčastejšie je diagnostikovaná u detí do 1 roka a druhým obdobím záchytu býva vek nad 75 rokov.
Je mnoho ľudí, ktorí už niekedy v živote prekonali epileptický záchvat. Ak sa to stane raz, automaticky to neznamená, že majú epilepsiu.
Podľa novej definície ILAE možno určiť diagnózu epilepsie aj po prvom záchvate v živote, pokiaľ pretrváva u konkrétneho pacienta významná predispozícia, napríklad výskyt familiárnej epilepsie, EEG abnormity atď. čo zvyšuje riziko výskytu ďalších záchvatov.
V detskom mozgu nie sú celkom vyvinuté prirodzené centrálne inhibičné mechanizmy, ktoré by eliminovali epileptické výboje, asi 5 percent detí prekoná v živote aspoň jeden epileptický záchvat.
Nebezpečný status epilepticus
Epileptický záchvat môže trvať sekundy, minúty, vo výnimočných prípadoch aj hodiny – dlhotrvajúci záchvat zvyšuje riziko rozvoja status epilepticus.
Podľa štandardných postupov sa odporúča podanie liečby v čase od 5 do 10 minút od nástupu záchvatu. Avšak dojčenský a hlavne novorodenecký vek predstavuje najrizikovejšie obdobie pre rozvoj takzvaného. GCSE – generalizovaného konvulzívneho status epilepticus.
Generalizovaný konvulzívny záchvat v prvých 5 minútach býva označovaný ako hroziaci GCSE. V priebehu 5 minút musí byť zahájená adekvátna liečba, zameraná na ukončenie záchvatu.
Ak trvá epileptický záchvat viac ako 30 minút, prípadne nasleduje séria niekoľkých záchvatov po sebe, medzi ktorými pacient nenadobudne vedomie, nastáva život ohrozujúci, takzvaný status epilepticus.
Každá minúta oneskorenia od nástupu záchvatu do dopravenia pacienta na pohotovosť zvyšuje o 5 percent riziko vzniku epizódy status epilepticus (SE), trvajúcej až 60 minút.
Do tohto stavu môže vyústiť prakticky ktorýkoľvek epileptický záchvat. Ide o urgentný medicínsky jav, ktorý je u každého pacienta odlišný, jeho vznik priebeh a prípadné opakovanie závisí od množstva faktorov. U detí sú najčastejšou príčinou SE febrilné kŕče.
U dospelých patrí medzi jednu z najčastejších príčin akútnych symptomatických SE – v rámci abstinenčného syndrómu pri chronickej otrave alkoholom.
Čím dlhšie status epilepticus trvá, tým je náročnejšie ho ukončiť a zároveň čím je dlhší, tým väčšie riziko zdravotných komplikácií hrozí.
Ak sa pacientovi nepodá včas adekvátna prednemocničná a nemocničná liečba, môže to spôsobiť nezvratné poškodenie mozgu.
Po prekonaní SE je vysoké riziko rozvoja farmakorezistentnej epilepsie, pri ktorej nie je dostatočne účinná antiepileptická liečba a poškodenie intelektu, ako je mentálny postih rôzneho stupňa.
Diagnostika
- kľúčovým vyšetrením je elektroencefalografia (EEG) – funkčné vyšetrenie mozgovej aktivity – najvýpovednejšie je v čo najkratšom čase po záchvate
- podstatná je dôkladná anamnéza (výskyt v rodine, psychické poruchy, komplikovaný pôrod, ochorenie matky v tehotenstve, febrilné kŕče v detstve, prekonané infekcie nervovej sústavy, úrazy hlavy
- ďalšími dôležitými zobrazovacími metódami je USG mozgu, magnetická rezonancia a pod.
Minimálny diagnostický štandard pri prvom epileptickom záchvate:
- Určenie, či ide o záchvat epileptický, pravdepodobne epileptický, neepileptický
- Posúdenie vitálnych funkcií
- Kompletné interné vyšetrenie
- Kompletné neurologické vyšetrenie – dôkladná anamnéza
- Rutinné biochemické a hematologické vyšetrenie
- EEG
- MR, USG mozgu, eventuálne CT
- Iné podľa uváženia neurológa (likvor, metabolické vyšetrenie atď.)