Pacienti, ktorí dostávali liek remdesivir, sa vyliečili za 11 dní, zatiaľ čo tí, ktorí užívali placebo, teda neúčinnú látku, za 15. dní.
Vyplýva to zo štúdie, ktorá potvrdzuje predchádzajúce výroky riaditeľa amerického Národného ústavu pre alergiu a infekčné choroby (NIAID) Anthonyho Fauciho.
V Bielom dome 29. apríla povedal, že vykoná klinickú skúšku na 1000 chorých v desiatich krajinách a že predbežné údaje dokazujú účinnosť lieku proti COVID-19.
Odborný časopis New England Journal of Medicine teraz zverejnil článok o detailoch výsledkov, ktorý potvrdzuje to, čo bolo povedané v Bielom dome.
Nie je zárukou prežitia
Remdesivir bol najúčinnejší u tých hospitalizovaných pacientov, ktorých ešte nebolo treba pripájať na umelé dýchanie. Autori článku z toho vyvodzujú, že je lepšie túto liečbu nasadiť skôr, než sa choroba rozvinie do ťažkého štádia, v ktorom je potrebné nasadiť pľúcny ventilátor.
Podľa detailov štúdie zrejme remdesivir tiež znižuje úmrtnosť - v skupine pacientov, ktorým sa podával, zomrelo do dvoch týždňov 7,1 percenta chorých, v skupine s placebom 11,9 percenta. Rozdiel ale nedosahuje štatistické spoľahlivosti a nie je vylúčené, že je náhodný.
Autori štúdie upozornili, že remdesivir nie je zárukou prežitia. „Je zrejmé, že antivírusová liečba sama o sebe bezpochyby nestačí,“ stojí v článku. COVID-19 bude vyžadovať kombinovanú liečbu, pri ktorej sa budú k remdesiviru pridávať ďalšie preparáty.
Laboratórium Gilead, ktoré remdesivir vyvinulo pod vedením Čecha Tomáša Cihlářa pôvodne proti ebole, v piatok oznámilo, že zakrátko zverejní výsledok vlastných klinických štúdií. Merdad Parsey z tohto laboratória oznámil, že jedna z nich preukáže, že päťdňová liečba je rovnako účinná ako desaťdňová.
Šance pre antimalarikum klesajú
Hydroxychlorochín podľa analýzy dát desiatok tisíc pacientov s ochorením COVID-19 naopak skôr škodí. Štúdia má však podľa Technet.cz aj napriek svojmu rozsahu isté nedostatky.
Liek, ktorý sa pôvodne používal proti malárii, bol často spomínaný ako možný liek v boji proti chorobe COVID-19. India, ktorá je dnes najväčším výrobcom nepatentovaných liečiv, ho intenzívne vyváža, podľa svojich slov ho užíval prezident Donald Trump.
Avšak nič zatiaľ nie je preukázané jasne. Možné účinky hydroxychlórochínu sa overujú v rámci niekoľkých veľkých klinických štúdií.
Odhad bol založený predovšetkým na účinkoch lieku proti koronavírusom "v skúmavke", teda v bunkách pestovaných v laboratóriu. Takéto výsledky sa veľmi často, vlastne väčšinou, líšia od tých reálnych. Išlo teda od začiatku o zaujímavú, ale neistú možnosť.
A skutočne výsledky v klinickej praxi sú zatiaľ skôr rozpačité, v niektorých prípadoch sa zdal byť vplyv pozitívny, v iných sa skôr zdalo, že by pacientom liek mohol skôr škodiť.
Definitívnu odpoveď stále nemáme, ale šanca na to, že by antimalarikum mohlo skutočne predstavovať účinnú pomoc, skôr klesajú. Prispela k tomu aj zatiaľ najväčšia zverejnená analýza, ktorá vyšla 22. mája v časopise The Lancet (tu v PDF).
Autori sledovali priebeh choroby desiatok tisíc pacientov hospitalizovaných po celom svete (s prevahou Severnej Ameriky).
Podávanie hydroxychlorochínu (a tiež príbuzných látok, o tom viac neskôr) podľa analýzy nemalo u sledovanej skupiny žiadny pozitívny vplyv. Naopak, úmrtnosť v skupine bola o niečo málo vyššia a vyššie bolo aj riziko ďalších sledovaných komplikácií.
Nie je to ideálne
Než si závery predstavíme podrobnejšie, jedno veľmi dôležité upozornenie: výsledky novej štúdie majú jednu slabinu. Ide o tzv. observačnú štúdiu.
Autori iba zozbierali výsledky od pacientov, ktorých ošetroval niekto iný, a nemohli ovplyvniť napríklad to, ktorí pacienti liek dostávali, koľko ho dostávali alebo, a to môže byť veľmi dôležité, v akej fáze ochorenia ho dostali (malá poznámka na okraj: všetci do štúdie zahrnutí pacienti dostali hydroxychlorochín či inú liečbu do 48 hodín od pozitívneho testu, ale mohli byť aj tak v inej fáze rozvoja choroby).
Rôznorodosť dát nie je malý problém: autori analýzy nazbierali údaje zo 671 nemocníc na šiestich kontinentoch. Medzi nimi budú určite rozdiely, ktoré výsledky "rozostria".
Autori sa snažili rozdiely čo najlepšie zohľadniť, od výsledku teda "odpočítali" veci ako výskyt nadváhy, vysokého krvného tlaku, vek, etnicita a ďalšie možné faktory. To však nie je stopercentne "nepriestrelný" proces. Mohli niečo dôležité pominúť či môžu existovať nejaké ďalšie rizikové faktory.
Výrazne lepšie by bolo, keby sa jednalo o dobre urobenú tzv. klinickú štúdiu, pri ktorej by autori mohli oveľa lepšie a presnejšie vybrať jednoliatu skupinu pre experiment, starostlivo sledovať priebeh liečby a choroby a ideálne ho porovnať s nejakou veľmi podobnou skupinou, ktorá liek nedostáva .
Takéto klinické štúdie hydroxychlorochínu proti COVID-19 sa tiež v súčasnosti vykonávajú, ale nemáme z žiadne veľkej, dobre vykonanej skúšky tohto typu výsledok. Aj preto vďačíme veľkej štúdií z The Lancet.
Autori zobrali údaje o zhruba 96 tisícoch pacientoch, ktorí boli hospitalizovaní s pozitívnym testom na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 v tele (tj. PCR testom).
Rozdelili ich na päť skupín: zďaleka najväčšia bola kontrolná skupina, ktorá nedostávala hydroxychlorochín, ani príbuzný chlorochín. V tej bolo približne 81-tisíc ľudí.
Samozrejme ich lekári nejakým spôsobom liečili, a to nepochybne trochu odlišnými spôsobmi. To je ďalšia slabina analýzy: kontrolná skupina bola veľmi rôznorodá.
Zvyšné štyri skupiny dostávali potom buď samotný hydroxychlorochín (3 016 pacientov), či chlorochín (1 868 pacientov). Alebo kombináciu týchto prípravkov s antibiotikami, ktorá sa tiež používala (v kombinácii s hydroxylchlorochín to bolo 6 221 pacientov, s chlorochínom 3783).
Vo výsledkoch medzi skupinami liekov nebol veľký rozdiel. Všetky zvyšovali riziko úmrtia u pacientov približne o 25 až 50 percent.
Môžete si to predstaviť tak, že vo veľkej kontrolnej skupine tejto štúdie bola pravdepodobnosť úmrtia zhruba 9,3 percenta, podávanie všetkých liekov ju podľa analýzy malo zvýšiť zhruba na nejakých 11-14 percent.
Úmrtnosť v skupinách, ktoré liek dostávali, bola ešte vyššia (cca od 16 do 24 percent), ale to bolo dané tým, že v nich boli pacienti chorôb viac ohrození.
Viac ľudí s nadváhou, cukrovkou, srdcovými ťažkosťami atď. Keď autori odčítali tieto rizikové faktory, vyšlo im vyššie spomínané zvýšenie rizika úmrtia zhruba o pätinu až polovicu.
Príčina je nejasná. Autori síce zaznamenali u pacientov v spomínaných štyroch skupinách viac srdcových ťažkostí, ich analýza však nedokázala presne určiť, či práve to bolo príčinou nadmerných úmrtí.
Ide o známy a dobre preukázaný vedľajší účinok podávania skúmaných prípravkov, takže ide o rozumný odhad, ale rozhodne nie je v túto chvíľu preukázaný. Úlohu by tiež mohlo hrať napríklad pôsobenie prípravkov na funkciu imunitného systému.
Spomínané postupy liečby sú dnes predmetom klinických skúšok. Ich výsledok je však stále neznámy. Aj vo svetle čísel tejto veľkej pozorovacej štúdie by bolo nepochybne prekvapujúce, keby štúdie poskytli jednoznačne kladné výsledky.
Vylúčiť to však nedá, pretože účinok môže záležať na rade okolností (dávke, čase podania atp.). Zrejme ale tiež, aspoň zatiaľ, neposkytli výrazne negatívne výsledky, pretože lekári majú povinnosť podobné skúšky zastaviť, ak by priebežné výsledky naznačili, že liek pacientom evidentne škodí.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19