Ovplyvňuje viac ako tristo (niektoré zdroje uvádzajú dokonca až šesťsto) rôznych chemických reakcií v našom tele, je štvrtým najčastejším katiónom v ľudskom organizme a po draslíku druhým vo vnútrobunkovom priestore. Podieľa sa na stovkách bunkových procesov a je nevyhnutný nielen pre správne fungovanie takmer všetkých orgánov, ale aj pre život.
Nemožno sa preto čudovať, že sa magnézium teší záujmu nielen vedcov, ale aj laickej verejnosti. Najmä keď sa dá tak ľahko a príjemne doplniť – stačí rozpustiť šumivú tabletu vo vode a o niekoľko minút si vychutnať osviežujúci nápoj s citrusovou príchuťou... alebo to až také jednoduché nie je?
Posvieťme si spoločne na tento minerál, ktorý reklamy v najrôznejšej forme – od spomínaných šumivých tabliet cez tie klasické až po magnéziový sprej či soľ do kúpeľa – vychvaľujú do nebies. Ako teda zistiť, či vám horčík v tele chýba a ktoré problémy s jeho nedostatkom môžu súvisiesť?
Jesť či nejesť
Na začiatok si dajme ešte niekoľko čísel, ktoré nás v tomto magnéziovom ošiali trochu uzemnia a zorientujú. Naše telo ho obsahuje nepatrné množstvo, tvorí približne 0,043 percenta, teda asi 22 až 30 gramov.
Asi šesťdesiat percent ho obsahuje náš skelet, teda všetky kosti, necelých štyridsať percent nájdeme v bunkách svalov a mäkkých tkanív a len približne jedno percento ho obsahujú mimobunkové tekutiny. Aj preto sú jeho hladiny v krvnom sére nie celkom spoľahlivým ukazovateľom jeho skutočného obsahu, ale o tom neskôr.
Denne by ho dospelý muž mal prijať asi 350 miligramov, žena 280 miligramov. To však len v prípade, že nie je tehotná. Pokiaľ jej telo musí živiť ešte aj dieťa, a to aj po narodení, poskočí jej potreba na 360 až 400 mg denne. Len na predstavu, materské mlieko v jednom litri obsahuje 30 až 40 mg magnézia.
Dobrou správou je, že pokiaľ sme zdraví a v pohode, na získanie spomínaných množstiev nám bohato postačí pestrá a vyvážená strava bohatá na zeleninu, ovocie, strukoviny, ryby a celozrnné potraviny.
Ako však vieme, jedálniček niektorých z nás má od ideálu ďaleko. Navyše ako potvrdili viaceré medzinárodné štúdie, obsah niektorých minerálov, vitamínov či stopových prvkov v ovocí či zelenine za posledné desaťročia poklesol.
Môže za to predovšetkým intenzívne poľnohospodárstvo vyčerpávajúce pôdu, ale napríklad aj spôsob, akým sú niektoré potraviny spracovávané. Ako uvádzajú výskumníci Anne Marie Uwitonze a Mohammed S. Razzaque v odbornom článku Rola magnézia v aktivácii a vo funkčnosti vitamínu D, väčšinu obsahu magnézia strácajú napríklad oleje či cukor pri rafinácii a obilie počas spracúvania (najmä mletia).
„Taktiež nárast používania pesticídov a hnojív mení kvalitu pôdy, čo redukuje obsah magnézia a ďalších minerálov počas rastu obilia a zeleniny.“...
Zostáva vám 85% na dočítanie.