Prečítajte si rozhovor s experimentálnym onkológom Aleksim Šedom, novým námestníkom českého ministra zdravotníctva, ktorý poskytol časopisu Téma.
Covid-19: je to niečo ako obyčajná chrípka, alebo smrtiaca pandémia?
Pandémia to každopádne je. Postihuje globálne celý svet. Každých sto hodín pribúda milión nakazených, každých pätnásť sekúnd jeden mŕtvy. Diskutuje sa o následkoch po tomto ochorení, aj po relatívne ľahkých priebehoch. O tom skôr nevieme, ako vieme. K tomu sa budeme môcť vyjadriť až po rokoch. U chorých môže dochádzať k poruchám krvnej zrážanlivosti. Zhodou okolností nedávno sesternica môjho kolegu mala ľahký priebeh nákazy koronavírusu, po 14 dňoch začala normálne fungovať, a dva dni nato dostala embóliu (upchatie cievy, pozn. red.) A zomrela. V päťdesiatich rokoch.
Ťažko chorých teraz nie je toľko, ale to nie je dôvod na bagatelizáciu. Stále je potrebné, aby sa ľudia chránili, pretože nevieme, aké následky sa u chorých môžu prejaviť neskôr. Nevieme, aké percento ľudí, ktorí covid-19 prekonali, bude mať následky - napríklad zníženú vitálnu kapacitu pľúc, spomínané poruchy zrážania krvi či postihnutie nervovej sústavy.
Po odznení pandémie môžeme mať významnú časť populácie, ktorá bude chronickými pacientmi. Je tiež zrejmé, že koronavírus môže poškodiť u mladších pacientov s miernym priebehom choroby nielen srdce, ale aj mozog - môže viesť k neurologickým prejavom. Nešíril by som rozhodne paniku, že každý, kto prekonal covid, bude mať kardiomyopatiu (skupina ochorení srdcového svalu spojených s poruchou srdcovej funkcie, pozn. red.), ktorá môže končiť až transplantáciou. Ostatne tento problém môže nastať aj po chrípke. Každopádne je lepšie covid-19 neprekonať.
To neznie veľmi optimisticky...
Vývoj choroby covid-19 sa nedá dobre predvídať. Hovorí sa, že v medicíne sa väčšinou dejú veci obyčajné. Ale nie je to tak vždy. Niekto môže byť počas prvého týždňa v pohode, potom sa to výrazne zmení. Rozvoj tohto ochorenia závisí na imunite každého pacienta. Každý reagujeme inak. Kedysi napríklad na španielsku chrípku (celosvetová pandémia v rokoch 1918 až 1920, pri ktorej zomrelo 50 až 100 miliónov ľudí, pozn. red.) mladí ľudia reagovali horšie, pretože majú výkonnejší imunitný systém.
Prejavila sa u nich cytokinová búrka (imunita nakazeného človeka zareaguje na nákazu až príliš silno a začne napádať aj zdravé bunky, čo môže viesť až k úmrtiu, pozn. red.). O to vírus primárne nestojí, ten je naopak rád, keď je ľahký priebeh, a môže sa tak v pokoji šíriť ďalej v populácii. Nie je to u neho samozrejme žiadny "vedomý proces". To je dôsledok evolúcie. Vírusy, ktoré sa dokážu adaptovať a svojich hostiteľov nepovraždia, prežijú. Tie druhé nie.
Preto vírusy mutujú, menia sa?
Evolučne sa vyvíja aj náš imunitný systém. Vyrábame protilátky proti kdečemu a tie, ktoré sa nehodia, organizmus vyeliminuje. To je evolučný princíp prírody, nie zámerná stratégia či inteligencia vírusov.
Tento koronavírus, než sa preniesol na človeka, vraj v čínskej džungli v telách netopierov mutoval desiatky rokov. A mnoho štúdií varuje, že ďalšie nebezpečné vírusy, na ktoré nemáme protilátky, pretože sme sa s nimi nikdy nestretli, sa časom objavia. Aj preto, že mizne prostredie, v ktorom boli až doteraz "schované". Amazonský prales. Alebo topiaci permafrost (večne zmrznutá pôda) na Sibíri...
Bohužiaľ sa to napríklad pri topení permafrostu môže stať. Je to jeden z možných dôsledkov vedľajších globálnych zmien.
Čo by ste robili, keby ste bol vy pozitívny na covid-19?
V závislosti na ťarche príznakov. Riešil by som, či použiť bežné antipyretiká (lieky znižujúce horúčku, napr. ibuprofén alebo paralen, pozn. red.). Vždy som vir...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.