Chronická únava. Kedy ju spôsobí srdce či štítna žľaza

Ktoré ochorenia nám veľkým vyčerpaním dávajú najavo, že potrebujeme viac ako len spomaliť? A kedy nás doslova vypne chronický únavový syndróm?

Sú dni, keď na nás všetko padá. Keď máme viečka ako z olova a nechce sa nám z postele či gauča ani nos vytrčiť.

​Najmä ak sa k tomu pridá dážď vytrvalo bubnujúci na okná, sme malátni, ubolení a nezriedka sa pridruží pocit, že na nás „niečo lezie“. Naše telo nám jednoducho každou bunkou naznačuje, že potrebuje oddych.

Ak sa nevzpierame (prípadne sa nemusíme nechať strhnúť pracovnými povinnosťami) a dožičíme mu ho, odmení nás pocitom návratu energie. Čoraz viac ľudí sa však z onoho pocitu vyčerpanosti nevie vyhrabať aj niekoľko týždňov či dokonca mesiacov.

Neustála únava nás oberá o život – sme podráždení, nevládzeme normálne fungovať, aj najobyčajnejšie aktivity nám spôsobujú neprekonateľné ťažkosti. Niekedy ich kvôli práci, rodine alebo starostlivosti o príbuzných vytrvalo ignorujeme a potláčame.

Príde však deň, keď nás vypne úplne. Keď nestačia ani hodiny spánku a „na smrť“ nás vyčerpá len ustlatie postele alebo vypitie pohára vody. Či dokonca aj obyčajný pohyb končatinami. Kedy nás takto na seba upozorňuje záhadný chronický únavový syndróm a kedy iné choroby tela a duše? A čo s tým?

Keď vás únava odpíše

„Prišlo to zo dňa na deň. Spočiatku som mal pocit, že ma obchádza chrípka, boleli ma svaly aj kĺby a cítil som sa vyčerpaný. Ani po niekoľkých dňoch v posteli sa to však nezlepšilo,“ opisuje prvé príznaky 38-ročný Pavol.

„Trápil ma suchý kašeľ, najmä ráno. Na stehnách sa mi objavili vyrážky, no najhoršia bola tá extrémna únava. Už len prejsť na toaletu alebo uvariť si čaj bola výzva, z ktorej som sa spamätával niekoľko hodín. Celé dni som len pospával, nevládal som ísť do práce ani prejsť sa,“ pokračuje.

Prvotné vyšetrenia okrem zvýšenej hladiny CRP (teda indikátor zápalu v organizme) a mierne zdurených uzlín nepriniesli odpovede. Ani prvé antibiotiká, ani tie druhé.

Pavol obehal viacerých špecialistov a až nález z pľúcneho ukázal na pomerne zriedkavé autoimunitné ochorenie. Ďalšie vyšetrenia potvrdili sarkoidózu, pri ktorej imunitné bunky útočia na vlastné tkanivá. V pľúcach Pavlovi vytvárali akési uzlíky, ktoré sťažovali dýchanie a uberali z plochy zdravého tkaniva.

Po nasadení kortikosteroidov sa jeho stav zlepšil natoľko, že sa mohol opäť vrátiť do práce. „Lekári mi povedali, že ako sarkoidóza prišla, tak môže zdanlivo odísť. Neviem, či budem mať to šťastie, chodím však na pravidelné kontroly a vyzerá to, že sa situácia trochu upokojila.“

Podobné symptómy mala aj 40-ročná Simona, ktorá ich pred časom opísala pre portál iDNES.cz. „Moje ťažkosti sa začali na jar. Pripisovala som ich jarnej únave, ale pocity totálneho vyčerpania, straty energie a záujmu o všetko, čo ma predtým bavilo, neustávali... Väčšinou som mala zvýšenú teplotu a často zväčšené uzliny na krku. Často sa mi motala hlava a pripadala som si taká slabá, že som najradšej sedela alebo ležala. Stačilo, že som deťom ustlala posteľ a úplne som padala od vyčerpania.“

Nechala si urobiť krvné testy aj ďalšie vyšetrenia, všetko však bolo v poriadku. „Mám dojem, že moja doktorka sa na mňa pozerala už trochu ako na hypochondra.“

Ako Simona ďalej spomína, mala šťastie, že narazila na dobrého psychológa. Ten síce pôvodne pripisoval jej stav depresii, postupne...