Pandémia covidu-19 a s ňou spojené spoločenské reštrikcie sú najväčšou hrozbou pre psychické zdravie širokých vrstiev obyvateľstva od druhej svetovej vojny.
Dopady krízy na svoje mentálne rozpoloženie budú ľudia pociťovať ešte roky potom, čo sa samotný vírus podarí dostať pod kontrolu.
Podľa denníka The Guardian to povedal šéf britskej profesijnej organizácie psychiatrov a uznávaný odborník Adrian James.
Odborná pomoc
Na ľudskú psychiku podľa neho pôsobí kombinácia samotného výskytu choroby, jej vplyv na spoločenské vzťahy a ekonomické ťažkosti.
Asi desať miliónov Britov vrátane 1,5 milióna detí tak bude podľa Jamesa potrebovať odbornú pomoc psychiatrov a psychológov, aby sa s náporom vyrovnali.
Podľa britského Centra pre duševné zdravie bude v nasledujúcich rokoch vyžadovať starostlivosť kvôli úzkostiam asi 1,3 milióna ľudí, kvôli depresiám o pol milióna viac. Ide pritom o osoby, ktoré v minulosti odbornú psychiatrickú pomoc nikdy nevyhľadali.
U detí podľa odborníkov hrozia depresie a úzkosti kvôli dlhodobej spoločenskej izolácii spojené v niektorých prípadoch s hospitalizáciou či dokonca úmrtím rodinných príslušníkov.
Uvoľnenie opatrení
Možné negatívne dopady na psychiku zmieňujú niektorí politici ako argument pre zmiernenie reštriktívnych opatrení, napríklad na otvorenie škôl nehľadiac na aktuálny stav pandémie.
James však tvrdí, že snaha dostať vírus pod kontrolu môže v mnohých ohľadoch duševné rozpoloženie ľudí zlepšiť. Obmedzenia totiž u veľa ľudí znižujú obavy z nakazenia u nich aj u ich blízkych.
Záťažou pre ľudskú psychiku je pritom často aj samotné prekonanie ťažkej choroby. Odborníci vypozorovali známky posttraumatickej stresovej poruchy asi u pätiny pacientov v Británii, ktorí museli byť kvôli covidu-19 napojení na pľúcnu ventiláciu.
Časť ľudí sa podľa Jamesa musela takisto vysporiadať s úmrtím svojich blízkych, bez toho, aby sa s nimi mohli rozlúčiť, alebo pre nich usporiadať plnohodnotný pohreb.
Veľa pacientov tiež znepokojujú nezvyklé dlhodobé následky covidu-19, na ktoré lekári zatiaľ nepoznajú odpoveď.
"Bolo by jednoduché si myslieť, že sa všetci vrátime k normálnej aktivite hneď, ako to bude bezpečné. Myslím si však, že to bude chvíľu trvať, kým si na to ľudia zase zvyknú. Starší ľudia tým budú trpieť najviac, pretože si zvykli na život v izolácii," povedal James.
Po odznení pandémie by tak podľa neho mala posilniť prístupnosť a kapacita zariadení, ktoré poskytujú psychologickú a psychiatrickú pomoc.
Mimovládne organizácie a dobrovoľníci by tiež mali aktívne vyhľadávať izolovaných jedincov a pomôcť im znovu nadväzovať spoločenské kontakty a zúčastniť sa zmysluplných voľnočasových aktivít.