Jednou z možností, ako pomôcť svojej imunite, je prostredníctvom vitamínov. "Vitamíny môžu mať preventívnu úlohu. Ale nedá sa spoľahnúť, že zabránia ochoreniu," upozorňuje pre iDNES.cz vedecký sekretár Spoločnosti všeobecného lekárstva ČLS a prednosta Ústavu všeobecného lekárstva Bohumil Seifert.
Pri zvyšovaní obranyschopnosti organizmu sa často hovorí o vitamínu D, ktorého má väčšina ľudí nedostatok.
"Doplňovanie vitamínu D je jedna zo základných vecí, ktorú môžeme urobiť preto, aby sme mali lepšiu imunitu. Ale jeho účinok nespočíva v tom, že pacient, ktorý ochorie na covid-19, prehltne vitamín D a ten mu pomôže," dodala lekárnička a hovorkyňa Českej lekárnickej komory Michaela Bažantová. Nešpecifická imunita sa totiž tvorí tri až päť týždňov.
Dopĺňať vitamín D navyše nie je vhodné pre každého, napríklad pre pacientov s osteoporózou, ktorí ho už užívajú v rámci inej liečby.
Ďalšími látkami, ktorými ľudia môžu pomôcť svojej imunite, sú okrem iného minerály zinku a selénu, ktoré tiež pomáhajú nešpecifickú imunitu zvyšovať.
Nové poznatky potom podľa lekárničky ukazujú, že rýchlejšie by imunite mohli pomáhať takzvané betaglukány - prírodné polysacharidy, ktoré môžu ovplyvniť prejavy vírusových infekcií a zmierniť ich priebeh.
Ľudia by sa preto podľa Bažantovej pri liekoch aj doplnkov stravy mali vždy obrátiť na lekárnika, ktorý pri osobnej konzultácii môže využiť aj prístup do ich liekového záznamu.
Kvalitný spánok a rozumná strava
Vedúca praktická lekárka polikliniky AGEL Ostrava Gabriela Matheislová odporúča preventívne podávanie vitamínu C, najmä v lipozomálnej podobe, teda v špeciálnej forme, ktorá má zvyšovať jeho vstrebateľnosť.
"Pre rizikové skupiny možno odporučiť podávanie imunopreparátov s obsahom zinku, hemového železa, substitúciu vitamínu B12," doplnila. Najlepším "vitamínom" je však podľa nej v čase pandémie kvalitný spánok, pohyb a rozumná strava.
Podľa lekárky je potrebné, aby ľudia aj v dnešnej dobe naďalej kontrolovali svoje chronické choroby, neprerušovali zavedenú liečbu a neodkladali pravidelné prehliadky u lekára.
"Radím takisto nepodliehať fámam o takzvaných zázračných liekoch a neplytvať energiou pri ich zháňaní," spomenula. Hlavne citlivejší ľudia by sa podľa nej mali vyvarovať dlhodobého sledovania médií. "Vzhľadom k miere stresu si dovolím pripomenúť nebezpečnosť nadmernej konzumácie alkoholu a iných návykových látok, vrátane liekov," radí.
Ibuprofén a čaj s medom
Podľa lekárničky Bažantovej je problém, že ľudia často podceňujú začiatok choroby. "Mali by venovať pozornosť ochoreniu aj v začiatku, keď už vedia, že sú pozitívni na COVID-19, ale nemajú výrazné príznaky," uviedla.
Lekárnici pri samoliečbe odporúčajú ako podpornú liečbu užívať acetylcysteín, brómhexín či lieky z rastlín, ako je hladké sladké drievko, horec drsný či výťažok z pelargónie.
Najčastejším príznakom COVID-19 je teplota, bolesti svalov či bolesti hlavy. Pre ich liečbu sa odporúčajú bežne dostupné lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu.
"Odporúča sa buď trikrát denne 500 miligramov paracetamolu, alebo trikrát denne 400 miligramov ibuprofénu," spresnil Bohumil Seifert.
Ďalšie lieky pacient môže zvoliť podľa príznakov. Tým býva kašeľ. "Keď volíme lieky na kašeľ, vyberáme buď lieky tlmiace kašeľ, alebo podporujúce vykašliavanie," vysvetlil Seifert. U koronavírusu sú to podľa neho skôr tlmiace lieky. V prípade pocitu upchatého nosa sa hodia lieky na zníženie opuchu v nosovým prieduchu.
Seifert odporúča klasický čaj s medom. "Potom samozrejme tiež fyzikálne procedúry ako zábaly, dostatok tekutín a rad režimových opatrení," zakončil Seifert.
Keď sa pacientovi aj po niekoľkých dňoch nedarí znížiť horúčku pod 38 stupňov alebo pociťuje dýchavičnosť, mal by vyhľadať lekára.
"Konzultácia s lekárom je vždy potrebná, ak sa stav nelepší. Hrozí nielen závažnejší priebeh choroby COVID-19, ale aj riziko predávkovania pri nadmernom užívaní týchto bežne dostupných liekov," dodala praktická lekárka Matheislová.