Vedci novú metódu testovali na prasatách, dosiahli dobré výsledky, teraz veria, že sa im podarí nájsť zloženie látky, ktorá bude využiteľná aj u ľudí. Výsledky výskumu priniesol odborný časopis Pharmaceutics.
Nachádza sa v zelenine
Štúdiu vykonávali vedci na Ben Gurionovej univerzite v meste Beerševa. Tamojší výskumníci využili látku na báze diindolylmetánu (DIM), ktorý sa v prírode nachádza v brokolici, ružičkovom keli alebo karfiole. Izraelskí vedci študovali vplyv DIM na baktérie a zistili, že látka ich vývoju dobre bráni.
Na výskum vedci použili ošípané, z ktorých každé malo niekoľko rôznych zranení. Časť ich dostala antibiotiká, časť syntetickú formu DIM. Rany u zvierat liečených antibiotikami sa zacelili za desať dní, v druhom prípade, keď sa použila masť na báze DIM, už za päť dní.
Profesor Ariel Kušmaro nielen vyvíja masť použiteľnú u zranených zvierat, ale snaží sa tiež zistiť, či by malo prínos aj to, keby sa látka DIM pridávala do potravy. „Zistili sme vo svojej štúdii, že sa rany pri použití DIM zaceľujú rýchlejšie,“ povedal.
„Antibiotiká zabijú vrstvu baktérií na rane. Rastie nové tkanivo, ale zároveň tam zostáva aj mŕtve tkanivo a mŕtve baktérie. V prípade DIM tieto baktérie nezabijete, takže je zacelovanie rýchlejšie,“ povedal Kušmaro.
Nový koncept protibakteriálnej liečby
Jeho tím chce teraz dospieť k testovaniu DIM pri zranení u ľudí a pomôcť im začať nový prístup v ľudskej medicíne. „Je to bod obratu, úplne nový koncept protibakteriálnej liečby,“ povedal.
Aj keď ide o prístup úplne odlišný od antibiotík, môže sa podľa neho stať základom liečby bakteriálnych infekcií podobne, ako je to teraz v prípade antibiotík.
DIM narúša komunikáciu medzi baktériami rovnako, ako je to pri rušičke rádiového signálu. „Baktérie spolu komunikujú pomocou chemických signálov. Blokovaním alebo narušením ich komunikácie ich izolujete jednu od druhej. Práve pri tejto komunikácii vznikajú chorobné zárodky, takže bez kontaktu medzi baktériami budú menej chorobné a menej odolné proti imunitnému systému,“ povedal vedec.
Rušenie komunikácie medzi baktériami vyvoláva vo vedeckom svete stále väčší záujem a Kušmaro verí, že jeho výskum bude pre ľudstvo prínosný.
On a jeho kolegovia Karina Golbergová a Robert Marks si myslia, že látka na báze DIM použiteľná pre zvieratá dostane povolenie od úradov do piatich rokov.