Asi najrozšírenejším mýtom je všeobecne vžitá predstava alkoholika ako človeka, ktorý môže vstať, až keď si prihne z fľaše vodky schovanej pod posteľou. Má žilnatý nos, z jeho dychu je denne cítiť alkohol, rodina sa mu rozpadla a prepustenie z práce sa neodvratne blíži. "Takto skutočne môže vyzerať terminálne štádium závislosti. Tomuto štádiu však predchádza celý rad rôznych foriem zaobchádzania s alkoholom, ktoré už dávno prekročili hranicu rekreačného a spoločenského pitia," hovorí terapeutka.
A dodáva, že slávny americký lekár a otec adiktológie Elvin Morton Jellinek rozlíšil už pred sedemdesiatimi rokmi niekoľko typov alkoholikov. Zjednodušene možno povedať, že rozdelil závislých na dve základné skupiny. Prvú z nich tvoria ľudia, ktorí majú v určitých situáciách úplne porušenú schopnosť sebakontroly, čo sa týka množstva alkoholu, (tzv. "nemajú záklopku"). V medziobdobí však žiadne problémy mať nemusia, sú schopní piť kontrolovane alebo i abstinovať. Okrem nich však existujú aj závislí, ktorí sú schopní kontrolovať pitie čo do množstva a neopíjajú sa "namol". Alkohol sa však už natoľko stal neoddeliteľnou súčasťou ich života, že im abstinencia - hoci aj len niekoľkodňová - činí značné problémy. A k tejto skupine patria aj tí, ktorých denná dávka nie je spočiatku nijako extrémne vysoká.
Aj keď v dnešnej dobe skôr rozlišuje typy alkoholizmu podľa okolností, pri ktorých je pitie alkoholu čo do nebezpečenstva vzniku závislosti výrazne rizikové, Jellinekova kategorizácia nestratila dodnes svoju aktuálnu platnosť. Významne totiž prispela k vyvráteniu jedného všeobecne prijímaného mýtu, keď upozornila, že alkoholik nemusí byť nutne človek na okraji spoločnosti, u ktorého to je hneď na prvý pohľad poznať.Pixabay
Niekoľko minút stačí novému prenosnému prístroju, aby odhalil otravu metanolom.
Vyvinuli ho vedci z Masarykovej univerzity v Brne s pražskou spoločnosťou Watrex. Či sa bude vyrábať, teraz záleží na dopyte, oznámila Ema Wiesnerová z tlačového odboru Masarykovej univerzity (MU).
Vedúci tímu Petr Kubáň sa o diagnostiku metanolu a predovšetkým kyseliny mravčej, ktorá v tele vzniká jeho rozkladom, začal zaujímať už v roku 2012 po vypuknutí aféry. V spolupráci s lekármi z nemocnice v Havířove vyvinul metódu stanovenia kyseliny mravčej v krvnom sére za pomoci takzvanej kapilárnej elektroforézy.
"Táto metóda je ale zložitá a vyžaduje špecializovaný prístroj a vyškolený personál. Preto sme si v roku 2013 podali žiadosť o grant v Technologickej agentúry ČR na vývoj prenosného prístroja, ktorý sa dá použiť aj v teréne a bez špeciálnych znalostí. Náš prototyp dokáže stanoviť nielen hodnoty kyseliny mravčej, ale aj metanolu," uviedol Kubáň, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte a tiež v inštitúte CEITEC Masarykovej univerzity.
Prístroj pracuje na princípe reakcie metanolu alebo kyseliny mravčej s reakčným činidlom, pri ktorej sa meria zmena optických vlastností činidlá. "Do prístroja sa vloží vzorka krvnej plazmy pacienta a počas piatich minút sa ukáže výsledok. Jednak sa na displeji objaví hodnota zodpovedajúca koncentrácii nameraných látok a zároveň sa rozsvietia indikačné diódy. Zelená znamená, že je všetko v poriadku, a oranžová či červená potom signalizujú otravu," priblížil Kubáň. Prístroj váži zhruba kilogram.
Poruchy vedomia a zraku, potom smrť Otrava metanolom nie je v prvej fáze pre človeka rozpoznateľná, príznaky sa prejavia až po čase, keď sa závadný alkohol premieňa na nebezpečné látky, najmä kyselinu mravčiu. Pri ťažkej otrave sa objavujú poruchy vedomia a zraku, hrozí slepota i smrť.
Od septembra 2012 do februára 2014 v Česku zomrelo na otravu po požití nelegálne vyrábaných liehovín s obsahom jedovatého metylalkoholu 48 ľudí, desiatky ľudí pripravil o zdravie. V súvislosti s kauzou bolo obvinených vyše sedem desiatok ľudí, väčšina z ohrozovania zdravia závadnými potravinami.
