Tento štyridsaťšesťročný zástanca čistej energie ale tiež varuje pred umelou inteligenciou, ktorá by mohla ovládnuť ľudstvo. Najviditeľnejšie sú napriek tomu aktivity Muska, ktorého majetok sa odhaduje na 20 miliárd dolárov (podľa Forbesu je 53. najväčším boháčom sveta), vo vesmíre.
V utorok úspešne odštartovala k prvému testovaciemu letu raketa jeho spoločnosti SpaceX Falcon Heavy, najsilnejší raketový nosič súčasnosti. Muskova spoločnosť túto raketu považuje ako vývojový medzistupeň k pilotovaným letom na Mars. SpaceX, ktorú Musk založil v roku 2002, vlani oznámila, že chce tento rok s pomocou Falcon Heavy uskutočniť let na Mesiac, do blízkosti ktorého dopraví dvoch ľudí, ktorí si cestu objednali.
Pilotovaná misia k súputníkovi Zeme, ktorá by bola prvou od doby, čo NASA pred polstoročím ukončila program Apollo, sa ale zrejme v plánovanej podobe neuskutoční. Musk totiž v utorok vyhlásil, že Falcon Heavy nebude používaný na lety s ľudskou posádkou a že SpaceX sa namiesto toho sústredí na dokončenie úplne novej rakety BFR.
SpaceX má tiež v úmysle lietať na Mars, a to práve s pomocou BFR. Musk by rád k červenej planéte prvú ľudskú posádku vyslal už v roku 2024 a o dva roky skôr by sa mohla uskutočniť nákladná misia.
Aktivity Muska sú ale veľmi široké. Vlani napríklad založil firmu Neuralink, ktorá bude vyvíjať technológie pre prepojenie ľudských mozgov s počítačmi. K tomu tiež uviedol, že "súperenie štátov o prevahu v oblasti umelej inteligencie bude najpravdepodobnejšou príčinou tretej svetovej vojny". Vlani potom podpísal list vyzývajúci OSN, aby zakázala vývoj takzvaných "robotov zabijakov". Je aj jedným zo sponzorov neziskovej firmy Open A.I., ktorá sa zaoberá výskumom umelej inteligencie, riadi nadácie špecializujúce sa na vzdelanie, obnoviteľné energie či detské lekárstvo.
Pred časom Musk šokoval aj konceptom vysokorýchlostného transportného systému Hyperloop, ktorý je založený na pohybe pretlakových kapslí podtlakovými rúrkovými tunelmi. Mimo USA sa o ňom potom diskutovalo aj v na Slovensku a v Česku (stavba Hyperloop medzi Prahou, Brnom a Bratislavou).
Zástancovia predvídajú, že kapsula dosiahne rýchlosť až 1200 kilometrov za hodinu. Skeptici však tvrdia, že nápad narazí na rad problémov, vrátane získania stavebného povolenia, technologickej i ekonomickej uskutočniteľnosti až po možnosti zatáčania kapsule pri vysokej rýchlosti. K tomu vlani Musk založil ďalšiu firmu Boring Company, zameranú na stavbu dlhých tunelov.
Vlani bol Musk tiež krátko v poradnom zbore nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, odišiel ale po odstúpení USA od parížskej dohody o klíme.
Programovať sa naučil sám
Musk sa narodil 28. júna 1971 v juhoafrickej Pretórii. V 17 rokoch utiekol z domova, aby si v krajine "neobmedzených možností" (USA) splnil svoje sny. Neskôr vraj pre svoje podnikanie zvažoval tri oblasti, ktoré najviac ovplyvnia budúcnosť ľudstva: internet, zelenú energiu a vesmír. Všetko si splnil.
Začínal ako počítačový programátor. Prvý počítač dostal v desiatich rokoch a sám sa naučil programovať. Ako dvanásťročný predal za 500 dolárov svoj prvý program - vesmírnu hru Blastar. V roku 1988 utiekol do Kanady, kde mal príbuzných. Ako dôvod uviedol, že nechcel nastúpiť na vojnu v armáde, ktorá utláča černochov. V roku 1992, po dvoch rokoch na Queen 's University, odišiel do USA študovať podnikanie na Pensylvanskú univerzitu.
V roku 1995 založil s o rok mladším bratom Kimbalom (s ktorým vedie aj firmu Tesla Motors a SpaceX) svoju prvú firmu Zip2, ktorá poskytovala softvér pre internetové publikovanie mediálnym spoločnostiam. O štyri roky neskôr Zip2 predali firme Compaq za 307 miliónov dolárov.
V roku 1999 založil Musk firmu X.com, ktorá vyvinula elektronický internetový platobný systém. Rok nato fúzovala so svojím konkurentom firmou Confinity, ktorá sa špecializovala na podobný produkt PayPal. A práve z toho produktu sa Muskovi podarilo urobiť najrozšírenejší platobný systém na internete, ktorý v roku 2002 kúpila firma eBay za 1,5 miliardy dolárov. Musk pred predajom vlastnil asi 12 percent akcií v PayPale.
Ľudstvo ako medziplanetárny druh
Svoj ďalší sen si Musk začal plniť v roku 2002, keď založil firmu SpaceX s cieľom vyvinúť raketové nosiče pre lety do vesmíru; stal sa jej riaditeľom aj šéfkonštruktérom. "Je dôležité, aby sa ľudstvo stalo multiplanetárnym druhom," tvrdí Musk, ktorého firma SpaceX v decembri 2010 ako prvá súkromná spoločnosť vlastnými silami dopravila vesmírny modul na obežnú dráhu a späť.
V roku 2003 spoluzaložil Musk firmu Tesla Motors, v ktorej viedol skonštruovanie prvého elektromobilu Tesla Roadster (predávať sa začal v roku 2008). Je tiež spoluzakladateľom a šéfom firmy SolarCity, ktorá vyrába a prenajíma solárne panely.
Musk sa dvakrát oženil (2010 a 2013) a dvakrát rozviedol s anglickou herečkou Talulah Rileyovou. Z prvého manželstva (2000-2008) s kanadskou spisovateľkou Justin Muskovou (rodenou Wilsonovou) má šesť synov.