Zdá sa, že skrytá práca inšpirovala samotného Picassa. Hory v pôvodnej maľbe sa stali obrysom chrbta kľačiacej ženy v Picassovom diele.
Odborníci vedia o skrytom obraze už od roku 1992, keď sa podkladové vrstvy maľby skúmali pomocou röntgenovej rádiografie. Ale nová práca s použitím moderných zobrazovacích techník odhaľuje viac podrobností nielen o pôvodnej maľbe, ale aj o tej Picassovej. Výskumníci totiž objavili ďalšiu skrytú vrstvu, pod plášťom ženy Picasso namaľoval obraz jej ruky, ktorá držala kus chleba, píše magazín Science.
Tento objav nám dovoľuje "pozrieť sa dovnútra Picassovej hlavy a získať pocit, ako sa rozhodoval, keď maľoval plátno," hovorí Marc Walton, vedec pre kultúrne dedičstvo na Northwestern University v Evanstone. "Pracoval na maľovaní tohto jednotlivého prvku, ale nakoniec sa ho rozhodol vzdať."
Počas nedávnych konzervačných prác v Galérii umenia v Ontáriu v Toronte, kde sídli La miséreuse accroupie, si konzervátorka Sandra Webster-Cooková všimla, že farby a textúry "trčali pomedzi praskliny", ktoré sa nezhodovali s povrchom maľby. Premýšľala o tom, či je to súčasťou pôvodného krajinného obrazu alebo či ide o niečo iné. Tak požiadala expertov na neinvazívne zobrazovacie techniky, aby sa hlbšie ponorili pod povrch maľby.
Vedec v oblasti zobrazovania v Národnej galérii umenia vo Washingtone John Delaney urobil snímky obrazu pomocou hyperspektrálnej infračervenej reflexie, čo je technika, ktorá zahŕňa osvetlenie rozličných vlnových dĺžok na objekte. Po analýze svetla odrazeného od maľby mohol vidieť pôvodný obraz krajiny, ale poprvýkrát aj skrytú ruku Picassa. "Bolo to pre nás vzrušujúce zistiť, že Picasso urobil zmeny vo svojej maľbe," hovorí Webster-Cooková.
Aby získali podrobnejší pohľad na skrytú ruku, Walton a jeho kolegovia analyzovali maľbu pomocou zobrazenia makroröntgenovej fluorescencie. Prístroj umožňuje výskumníkom zistiť, aké chemické prvky - olovo, kadmium, železo - sú prítomné v rôznych častiach maľby, nielen na povrchu, ale aj v hlbších vrstvách. Môže tak otvoriť okno do nepovrchových vrstiev a povedať odborníkom o farbách, ktoré sa používajú na farbenie. Napríklad v bielej farbe, ktorú použil Picasso na skrytú ruku, je veľa olova, takže bola na zobrazení obzvlášť viditeľná.
Tento typ zobrazovania nie je nový, ale prístroj je. V minulosti sa táto technika dala robiť len v laboratóriu vybavenom drahým vybavením. Walton a jeho kolegovia navrhli "jednoduchý typ sady", ktorý sa ľahko prenáša do umeleckej galérie a stojí iba 1000 dolárov za predpokladu, že výskumník už má ručný zrkadlový reflektorový spektrometer.
Kurátor Kenneth Brummel sa zároveň pokúša odhaliť, kto maľoval obraz, ktorý Picasso premaľoval. Prišiel na to, že zobrazuje polohu v blízkosti Barcelony. A informácie o tom, aké druhy farieb boli použité, mu povedia o maliarovej palete a či ide o dennú alebo nočnú scenériu, ktorá "bude kľúčom k zisteniu, kto ju namaľoval a kedy," hovorí.