Keď skupina Springer Nature - vydavateľ prestížneho vedeckého časopisu Nature a desiatok ďalších špecializovaných titulov - v decembri oznámila nový titul, toto oznámenie prekvapilo málokoho. Nový časopis Nature Machine Intelligence má začať vychádzať v januári 2019 a bude sa venovať ostro sledovanému odvetviu strojového učenia a umelej inteligencie.
Nikto ale zrejme nečakal odpor, ktorý sa proti novému časopisu objavil krátko po oznámení (a skoro rok pred vydaním prvého čísla). Oregonská štátna univerzita v otvorenom liste vyčíta vydavateľovi, že nový časopis má byť platený.
"Výskum strojového učenia bol vždy v čele hnutia za otvorený prístup k výskumu (tzv. open access)," uvádza petícia. "Všetky významné časopisy v tomto odvetví neúčtujú poplatok za prístup k článkom ani nepožadujú poplatok za publikáciu." Tisíce vedcov z odboru výskumu umelej inteligencie preto svojím podpisom avizovalo, že nový "closed access" časopis od Nature budú ignorovať. Nebudú do neho prispievať ani nebudú práce do časopisu zaslané recenzovať alebo sa na obsahu inak podieľať. "Domnievame sa, že pre platený prístup nie je vo výskume strojového učenia miesto," napísal Tom Dietterich, autor listu a legenda v oblasti strojového učenia.
"Tradičný model vedeckých publikácií je podivný"
Protest vedcov a výskumníkov je súčasťou významného hnutia za otvorený prístup k vedeckým článkom. "Celý model publikovania vedeckých článkov prostredníctvom komerčných odborných nakladateľstiev ako Springer Nature alebo Elsevier je daný historicky a v súčasnosti podivný a do značnej miery iracionálny," napísal serveru Technet.cz Petr Baudiš, zakladateľ firmy Rossum, ktorý k petícii pripojil svoj podpis. "Treba si uvedomiť, že v procese publikácie vedeckých výsledkov totiž samotné vydavateľstvá prinášajú veľmi malú hodnotu - neplatia nič publikujúcim vedcom, neplatia nič ostatným vedcom, ktorí články hodnotia počas tzv. peer review, iba zaistí sadzbu a vyvesenia na web, kde je článok k stiahnutiu pre samostatných bádateľov nezriedka za 500-1000 českých korún za jeden článok."
Baudiš sa domnieva, že odvetvie výskumu umelej inteligencie je v tomto ohľade unikátne: "Odvetvie umelej inteligencie zažilo v posledných 15 až 20 rokoch doslova explozívny nárast vedeckých publikácií. Tým, že výskum v oblasti umelej inteligencie je lacný a veľmi prístupný aj bádateľom bez rozsiahleho zázemia, zároveň vyniká kontrast s tradičným modelom publikácií, ktoré robia vedecké články draho a ťažko dostupné."
Ďalším argumentom pre open access je etika: "Veľká časť výskumu v týchto oblastiach je pritom platená z verejných zdrojov, či už formou medzinárodných EÚ projektov, či na národnej úrovni," upozorňuje ďalšia signatárka bojkotu, Markéta Lopatková z Ústavu formálnej a aplikovanej lingvistiky MFF UK . "Je teda celkom prirodzené požadovať, aby výsledky takéhoto výskumu boli dostupné najširšej odbornej verejnosti a aby boli prístupné zadarmo."
Roman Neruda z Ústavu informatiky Akadémie vied ČR tiež pripomína, že tradičné vedecké časopisy sú často zúfalo nepružné: "Umelá inteligencia sa dnes búrlivo rozvíja a pre sledovanie nových trendov je klasický mechanizmus procesu publikácie v časopise, ktorý trvá napríklad rok, jednoducho príliš pomalý. Tradične je v našom obore dôležité sledovať dianie na dobrých konferenciách, v posledných rokoch rastie význam serverov ako arxiv.org, ktorý i niektoré konferencie používajú pri publikovaní."
Masívny bojkot vedcov proti novému časopisu zatiaľ nevyvolal reakciu vydavateľa. Ten stále počíta s pôvodným plánom januárového prvého čísla. "Je otázka, či Nature na kritiku nakoniec zareaguje. Obrovskou výhodou vydavateľa je totiž zotrvačnosť v myslení tradičných inštitúcií, kde sú publikácie v Nature stále vysoko cenené," myslí si Petr Baudiš.
Zoznam vedcov, ktorí sa na novom platenom časopise odmietli podieľať, teraz činí vyše 3 300 mien z celého sveta.