Ako sa študent medicíny dostane v praxi až po úspešného podnikateľa s virtuálnou realitou?
Vždy ma fascinovali technológie. K virtuálnej realite (VR) som sa dostal tak, že som sa počas vysokej školy spoznal s Kubom Remiarom, ktorý robil psychologický výskum pomocou VR na Oculuse, okuliaroch s VR. Keď som si to vyskúšal a vo VR som sa “odviezol” na húsenkovej dráhe, totálne som pochopil schopnosť tejto technológie zobrazovať a prežívať 3D objekty.
Vravím si, že veď to je presne nástroj, ako lepšie pochopiť anatómiu. Keď som sa ju učil, sníval som o nejakom zariadení, vďaka ktorému sa pozriem na svoju ruku a vidím cez kožu štruktúry (svaly, cievy, nervy). Oveľa ľahšie by sa tak učilo. Anatómia, je totiž popisná veda o štruktúrach a študent sa učí ich mená, ale okrem toho ich treba aj vidieť a pochopiť.
Ja som si svojho času kreslil tieto veci na svoje telo aby som si to vedel lepšie zapamätať. Zhodou okolností môj spoločník Miloš Svrček práve vtedy spolupracoval s Kubom. Povedal som mu o svojej predstave a ukázal som mu atlas, z ktorého sa učím. Samozrejme, že význam tohto nápadu hneď pochopil.
Povedali ste si, že vám chýba virtuálna anatómia a jednoducho ste ju začali tvoriť a kódiť? Ako vyzerali začiatky?
Jasné. Programovali sme to od piky, tvorili interakcie, čo môžu jednotlivé štruktúry tela robiť. Mali sme prvý koncept, demo, kde bola napríklad len dolná končatina, jej kosti a dalo sa s nimi len otáčať. Bol tam iba základný popis.
Miloš bol programátor a ja som vymýšľal funkcionality, napríklad som mu povedal: potrebujem, aby sa tá a tá kosť dala otočiť, aby si to človek vedel pozrieť z rôznych uhlov a Miloš to nakódil. Potom sme pribrali do tímu 3D artistu Miša Tkáča, ktorý robí vizuálne 3D efekty a s ním sme to posunuli na ďalšiu úroveň. To, kde sme teraz, sa nedá porovnať so začiatkami. Robíme to už viac ako štyri roky.
Môže sa niekto učiť anatómiu len z vašej VR?
Samozrejme, že študent musí chodiť aj na pitvy a cvičenia, ale naša apikácia je skvelá v tom, že vo VR si telo pozrieš, pochopíš, a potom už vieš čo na pitve vidíš. Preto si aj myslím, že môže, lebo je to kombinácia anatomickej knihy a anatomického atlasu.
Sú tam zobrazené štruktúry (svaly, cievy, kosti, atď) a text k nim. Do našej VR aplikácie sme napísali o štruktúrach viac ako 570 normostrán anatomického textu. Odborným garantom projektu je docentka Eliška Kubíková, ktorá je prednostka Anatomického ústavu a zároveň aj prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je povolaním chirurgička.
Čo bolo vašou skúškou správnosti, že anatómia vo VR funguje a je zrozumiteľná?
Mladá generácia na to vie jednoducho naskočiť a organicky si to pýta. My sme si na tom s Milošom spravili aj diplomovky a zisťovali sme, ako to vnímajú. Zistili sme, že by chceli mať aj ostatné predmety vo VR, lebo štúdium medicíny je veľmi abstraktné.
Anatómiou to len začína, ale potom sa učíte histológiu, kde sú veci na mikroskopickej úrovni, alebo fyziológiu, imunológiu. Učíš sa o molekulách, ale nevidíš ich, ťažko si to predstavuješ. Vo VR to môžete zažiť a vyskúšať, je to veľmi nápomocné.
Vaším cieľom je teda časom vytvoriť kompletnú edukačnú platformu?
Áno, bolo by to veľmi nápomocné hlavne mladej generácii študentov, ktorá prichádza a je zvyknutá na interaktivitu. Majú smartfóny, tablety no keď sa ich to nútiš učiť pasívnou formou, ubíja ich to. Už ja som to cítil.
Vravím si - prečo to nemôže byť digitálne a nemôžeš to skúmať a rôznym spôsobom s tým interagovať? Hrať sa s tým a zároveň študovať? To je úplne iná forma štúdia. Tešíš sa na to, že ideš skúmať, nie len sedieť nad knihou. Pričom v nej sa ti často stáva, že musíš aj trikrát čítať tú istú vetu, lebo je to často bohužiaľ napísané najzložitejšie, ako sa len dá.
A o tom podľa mňa treba hovoriť. Chápem že odborné texty musia mať nejakú úroveň, ale keď sa ide robiť učebnica pre študentov, nech je to rozdelená na rôzne úrovne. Aby na začiatku neboli zbytočne zahltení a mohli sa to učiť efektívne. Potom sa menej venuje praxi, lebo máš priveľa teórie. Dnes sa to dá reálne riešiť, nie ako pred 30 rokmi, keď to bolo zložitejšie. Dnes máš technológie, nástroje k tomu, takže to stačí len chcieť a urobiť.
Ako sa teda dostane študent, alebo aj iný záujemca k vašej edukačnej aplikácii Human Anatomy VR?
Z mobilných platforiem sme v Oculus Store, v Google Play, čo sú riešenia dostupné pre bežnejšie headsety. Tu sme zatiaľ jedineční, čo sa týka šírky záberu, obsahu. Preto je naša aplikácia organicky sťahovaná vo viac ako 150 krajinách sveta bez akéhokoľvek marketingu.
Áno, na Slovensku sa tešíme pomerne veľkému záujmu médií, ale napríklad najväčšie počty stiahnutí máme z USA. Tam si to ľudia nájdu sami. Čo sa týka mobilných zariadení, máme extrémnu konkurenčnú výhodu v tom, že pre univerzity ponúkame licenciu pre viacerých ľudí (multiplayer), takže headsety sa vedia prepojiť a profesor má napríklad prednášku vo VR, takže študenti môžu byť aj doma.
Je to niečo ako Skype videohovor vo VR. Študenti dostanú špeciálne kódy, ktoré im pridelia profesori a tí si to stiahnu do svojich telefónov. Zároveň vo verzii pre univerzity sme dostupní aj na platformách pre HTC Vive, Oculus Rift a Windows Mixed Reality. Začíname s predajom vo svete, máme to rozrokované.
Prejdime teda k biznisovej stránke. Ako ste začali s podnikaním na škole?
S projektom sme vyhrali v škole ŠVOČ a založili sme si občianske združenie, pretože sme potrebovali peniaze a začali sme sa uchádzať o granty. Podporili nás Pro Bono: Svet Zdravia, Nadácia Tatra banky, Samsung, Tax-Audit, LLarik, chodili sme sa radiť aj do Pixel Federation. Dostalo sa nám reálnej podpory a nechceli za to nič.
Svet Zdravia nás pozval na rôzne lekárske kongresy kde sme projekt ukazovali lekárom a videli že sa im to páči. Otvorili sme diskusiu, že to posunieme ďalej, budú investor a založíme firmu. Tak sa aj stalo a Svet zdravia sa stal naším investorom, pričom sme získali tzv. smart money, teda nie len peniaze, ale aj back office balíček (čiže všetky právne, daňove či účtovné formality vybavujú za nás).
Hlavnou výhodou je, že majú nemocnice a lekárov - keď potrebujeme CT či magnetické rezonancie, tak im zavoláme a poskytnú nám ich. Je to super spolupráca a pre nás win-win situácia, že máme partnera z fachu a máme aj tieto služby k dispozícií, čo nám značne uľahčuje situáciu. Podarilo sa nám dokončiť produkt, ale samozrejme tam stále dodávame nové funkcionality.
Ako sa dá stíhať štúdium medicíny, prax v nemocnici a aj vývoj takéhoto rozsiahleho projektu?
Musíš si vedieť zadeliť priority a byť disciplinovaný, nesleduješ telku, seriály, ale zároveň robíš čo ťa baví. Vo vyšších ročníkoch som bol od rána v nemocnici a potom poobede som išiel za Milošom na internát a neskôr na náš office v Mlynskej doline, ale popritom keď som mal čas sa učiť, učil som sa aj tam. Keď reálne chceš, tak sa to dá. Ja som tancoval v Lúčnici, aj počas výšky, takže ja som bol zvyknutý...
Prosím???
(Smiech) Hej, v Lúčnici som sa dokonca zoznámil aj s už spomínaným Mišom. Tancoval som tam už päť rokov, keď došiel. Dali sme sa do reči a hovoril mi, že robí vizuálne efekty, 3D a tak sme sa spojili.
Keď sme sa začali viac rozvíjať s firmou, v Lúčnici som skončil. Je to veľmi náročné na čas, tréningy, veľa sa tam cestuje - ale veľmi ma to naučilo rozvrhovať si čas a sústrediť sa na to čo robíš. Mali sme to so spoločníkom veľmi dobre podelené a v tomto mi aj veľmi pomohol náš tím, aj spoločník, vedel som sa odstrihnúť a mali sme presne určený čas dňa, keď sme povybavovali všetky pracovné veci spolu. Keď si to dobre zorganizuješ a zadelíš, tak sa to dá.
Ako vyzerá vaša konkurencia a ako sa snažíte ju predbehnúť ?
Ako som spomínal, na mobilných platformách sme zatiaľ jedineční, lebo je to náročné zoptimalizovať na mobilných zariadeniach a zároveň vymyslieť ako a kedy zobrazuješ modely. Nie sú totiž také výkonné ako počítače. Na PC už máme konkurenciu, ale tu sa snažíme ísť iným prístupom. Anatómiu robíme viac hravú, šťavnatejšiu.
Máme tu aj herný mód - keď sa chceš odreagovať, dáš granát do panvy, vybuchne to tam a ty musíš pozbierať a poskladať všetky kosti a štruktúry. Teraz pridávame ďalšiu hru a tak ďalej. Konkurencia príde, je to normálne, nie sme naivní. Každý ju má, Apple, Google, len ty to musíš urobiť lepšie, aby si používateľov pritiahol na svoju stranu.
Čo sú teda ďalej okrem hravosti vaše tromfy?
Určite je to aj dizajn, ako to vyzerá, ako sa tam používateľ cíti. Vo VR je veľmi dôležité i to, ako je to nasvietené. Simuluje to reálny svet. Tiež to robíme čo najintuitívnejšie, aby to vedel používateľ ľahko ovládať. Na toto dávame dôraz a venujeme tomu veľa času, tiež čerpáme z feedbacku.
S podporou Samsungu a Svetu zdravia sme totiž otvorili virtuálne učebne na Lekárskej fakulte v Bratislave a tiež na dvoch stredných zdravotníckych školách. Študenti potom vypĺňajú dotazníky a my môžeme podľa ich názoru vylepšovať náš projekt.
Prečo sa to ujalo? Prečo vás rešpektujú aj vo svete?
Lebo to má zmysel, rieši to problém, šetrí to náklady aj materiál. Ja som ten problém riešil už ako študent. Zaujímavosťou je, že to, čo robíme vo Virtual Medicine funguje aj v ďalších odvetviach. Preto sa o nás začali zaujímať aj veľké firmy ktoré sú lídrami vo svojich segmentoch.
A aby sa tím VIRTUAL MEDICINE mohol plne ďalej sústrediť na svoj medicínsky vývoj, sme vytvorili ďalší tím a založili sesterskú firmu VIRTUAL EVERYTHING, ktorá je primárne orientovaná na takéto enterprise solution projekty na zákazku. Takéto VR/AR appky sme už vytvorili napríklad pre Škodu Auto, Deutsche Telekom či Komerční Banku. Investorom v nej je veľký český softvér house Cleverlance, kt. nám okrem iného pomáha aj s business developmentom a sales. My máme teda opäť čas a zameranie len na vývoj.
Napríklad, v projekte pre Škoda Auto si mechanici na tom môžu trénovať zručnosti, napríklad vidia pod čalúnením to, kadiaľ vedú káble v dverách auta. Keď potom rozoberajú dvere v skutočnosti, vedia, ako to tam reálne vyzerá. To sú nástroje, ktoré uľahčujú a šetria čas a peniaze. A to sú najdôležitejšie veci, čo si firmy všímajú.
Ako vlastne funguje váš tím a firma na Slavíne?
Najdôležitejšie je vybrať si správneho spoločníka do firmy. To je dlhodobý vzťah, ako manželstvo. Musíte si osobnostne sedieť. Miloš je v tomto skvelý a podarilo sa nám úspešne zložiť tím. Spoločne máme veľký drive a víziu, takže kroky ktoré naplánujeme aj urobíme. Investori vidia výsledky.
Tím je poskladaný osobnostne tak, že to funguje. Chalanov vnímam ako našich partnerov, bavíme sa otvorene, nikto sa nemusí hrať na šéfa. Pracujem s inteligentnými ľuďmi. Dohodneme si veci a tie sa spravia. To, že tu máme aj bazén a hravé prostredie - to ich nevyrušuje, to je bonus. Keď majú chuť, môžu ísť plávať, môžu pracovať večer, to je na nich.
Máme skrátka určené úlohy, ktoré treba splniť. Sme orientovaní na výsledky a to, ako to urobia, je ich vec. Dávame im slobodu, aj v nastavení workflowu. 3D artisti sú viac umelci, programátori viac technickí. Aj keď - u nás sa to trochu preplieta. Nám sa podarilo získať programátorov, ktorí si už počas školy stavali robotov, na 3D tlači robili rôzne veci, čiže nie sú to dva úplne oddelené svety, ale majú prieniky.
VIRTUAL EVERYTHING a VIRTUAL MEDICINE sú oddelené tímy. Ľudí, ktorí sa k nám hlásili do VIRTUAL MEDICINE bolo viac, ako sme potrebovali. Využili sme ich teda na druhý projekt. Tieto dve vetvy sa ale vzájomne podporujú. Zdieľajú si know-how a to je dôležité.
V čom sú medzery či dokonca nevýhody VR?
Nevýhody vo VR sú v tom, že (ako v každej technológií), určitá časť populácie sa môže stať závislá na virtuálnom svete. On totiž prináša neobmedzené možnosti. Aj v budúcnosti to tak podľa mňa bude, že to čo nebudeš môcť zažiť v reálnom svete, dokážeš zažiť vo virtuálnom. Preto to treba vedieť používať tak, aby to malo pozitívne účinky.
Tak sa však ľudia obávali každej novej technológie, čo prišla - televízia, počítač, internet. Ale keď si všimnete, väčšina populácie si to dokáže ustrážiť, ludia podľa mňa nie sú hlúpi a sami to prirodzene cítia. Je len na nás aby sme z tej technológie vyťažili maximum toho pozitívneho.