Na fakty a mýty o lietadlách sa pozrel server Technet.cz, nájdete ich v galérii.
Na dovolenku neodletíte, pretože pre štart lietadla je podľa leteckej spoločnosti príliš veľké teplo. To, čo môže vyzerať ako veľmi nezvyčajná výhovorka, je skutočne pravda. Jeden z príkladov a vysvetlení uvádza vo svojej knihe Požiadajte pilota Patrick Smith: Raz sme odlietali z Phoenixu a vonkajšie teploty sa vyšplhali až ku štyridsiatich stupňom Celzia. Niekoľko cestujúcich do lietadla nepustili. Letecká spoločnosť nám povedala, že je príliš horúco a lietadlo preto nemôže letieť plne obsadené.
Vysvetlenie:
Horúci vzduch má nižšiu hustotu ako studený vzduch, čo negatívne ovplyvňuje vztlak aj výkon motorov. Za veľmi vysokých teplôt sa predlžuje vzdialenosť potrebná k rozjazdu pred vzletom a znižuje sa sklon stúpania. V dôsledku toho by mohlo dôjsť k porušeniu bezpečnostných limitov pre konkrétny ranvej, presnejšie sa jedná o limity pre gradient stúpania po vzlete a vzdialenosť potrebnú na zastavenie v prípade prerušenia vzletu.
Maximálna prípustná hmotnosť sa určuje pre každý vzlet zvlášť na základe aktuálneho počasia a dĺžky vzletovej dráhy. Pri letoch na krátke vzdialenosti mávajú lietadlá v nádržiach len obmedzený objem paliva a väčšinou nedochádza k problémom, avšak plné nádrže alebo ťažký náklad môžu limity ohroziť. V takýchto prípadoch je nutné vyložiť časť spoplatneného komerčného nákladu alebo vysadiť niektorých cestujúcich.
V manuáloch niektorých lietadiel sú navyše stanovené maximálne prevádzkové teploty. Po prekročení určitej hranice dochádza k nadmerným aerodynamickým stratám a prehrievaniu niektorých častí stroja. Limity sú zvyčajne pomerne vysoké, okolo päťdesiat stupňov Celzia. Napriek tomu sa ale raz za čas stane, že lietadlá musia zostať na zemi.
Dôvodom hmotnostných obmedzení môže byť okrem teploty aj nadmorská výška. Čím vyššie lietadlo vystúpi, tým je okolitý vzduch redší, čo znižuje aerodynamickú účinnosť a výkon motorov. Pri štarte z letísk vo vysokých nadmorských výškach sa často nevyhneme obmedzeniu hmotnosti spoplatneného komerčného nákladu. Výborným kandidátom je Mexiko ležiace v nadmorskej výške 2 250 metrov a ďalej potom napríklad Denver, Bogotá, Cuzco a mnohé ďalšie mestá.
Pred rozšírením lietadiel s vyšším výkonom dlhé roky platilo, že lietadlá na linkách South African Airways z New Yorku do Johannesburgu a späť mohli absolvovať túto trasu bez medzipristátia len v jednom smere. Pri lete smerom na východ z letiska JFK bola výhodou dlhá vzletová dráha a minimálna nadmorská výška. Na spiatočnej ceste však boli nutné obmedzenia kvôli nadmorskej výške letiska v Johannesburgu, ktorá činí 1 680 metrov. Keby mal lietadlo plné nádrže, musel by sa znížiť počet pasažierov alebo objem nákladu, preto sa palivo dopĺňalo až počas medzipristátia na Kapverdských ostrovoch alebo v Dakare.
Po vzlete môže byť lietadlo spočiatku príliš ťažké na to, aby mohlo vystúpiť rovno do vyššej letovej hladiny, v ktorej je let najekonomickejší. Preto stúpa postupne v niekoľkých fázach a do príslušnej výšky vstupuje, až sa jeho hmotnosť zníži o časť spotrebovaného paliva. Konkrétne letová hladina, v ktorej môžete v danom okamihu letieť, nezávisí len na fyzickej schopnosti lietadla vystúpiť do určitej nadmorskej výšky, ale aj na dodržaní príslušných limitov pretiahnutia stroja v danej výške.Pixabay
StoryEditor
Smiešne aj uveriteľné mýty o lietaní: Lietadlo máva krídlami, niečo je zle
Je to len mýtus, alebo sa to skutočne môže stať? Pozná to asi každý, kto párkrát letel lietadlom. Historky o tom, ako sa lietadlo v turbulencii prepadlo o stovky metrov alebo ako sa vplyvom bohviečoho tak prehýbali krídla, že takmer došlo k havárii, sú obľúbeným spestrením večierkov nielen po návrate z Egypta.