Prečítajte si článok publikovaný v HNmagazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Keď v januári 2015 začala švédska startupová spoločnosť Epicenter čipovať svojich zamestnancov, vyvolalo to vlnu nadšenia aj odporu. Teda aby sme boli presní, jej pracovníci dostali možnosť nechať si pod kožu na ruke zaviesť čip veľký zhruba ako zrnko ryže. Za dva roky ju využilo asi 150 z nich.
Dnes je firiem, ktoré ponúknu takúto možnosť v podstate ako istý benefit, oveľa viac a nielen v severnej Európe, ale aj v Spojených štátoch a ďalších krajinách po celom svete. Stále však nejde o masovú záležitosť.
Prečo to teda robia? A aký má tento trend, ktorý dorazil už aj do našich končín, vlastne budúcnosť? Stane sa z nás armáda kyborgov, ktorú budú mocní monitorovať a kontrolovať?
Vylepšené ľudské telo
V prvom rade treba odpovedať na poslednú položenú otázku jednoznačným nie. Čipy, ktoré momentálne nosia v rukách zatiaľ len tisíce ľudí, sú totiž vo svojej podstate veľmi primitívne, a ak by vás niekto chcel sledovať, mobil, ktorý nosíte vo vrecku, by mu poslúžil oveľa lepšie.
Presvedčení biohackeri tiež takmer jednohlasne vyhlasujú, že ak by sa malo začať s masívnym a najmä povinným čipovaním ľudí, oni budú prví, ktorí by sa tohto kúska technológie vo svojom tele vzdali. A vraj by boli súčasne prví, ktorí by proti týmto orwellovským praktikám protestovali.
Kým sa však pustíme do skúmani...
Zostáva vám 85% na dočítanie.