V obave z nákazy sme prestali chodiť do krčiem a začali si telefonovať. Žúry sa presunuli na sociálne siete. Kto mohol, odišiel z práce na home office.
Lenže sa ukazuje, že je to prúser. Život online totiž zvýšil našu závislosť na digitálnych technológiách, ktorá bola už aj tak dosť silná aj pred koronavírusom, píše magazín Víkend DNES.
Prieskumy ukazujú, že po telefóne siahneme v priemere každých 18 minút, teda viac než päťdesiatkrát za deň. Ide o nutkavú psychózu - svet sa nám zdá v poriadku, len ak máme nabitú batériu a plný signál.
Beda, ak si mobil zabudneme doma. Zaplaví nás panika, ako keby sme boli nahí. Úzkostnú poruchu spočívajúcu v závislosti na mobilnom telefóne označujú psychológovia termínom "nomofóbia".
Ukradnutá pozornosť
O nebezpečnosti nadmerného užívania digitálnych technológií som sa pred časom rozprával s neurológom Martinom Janom Stránským.
„Ak počítač alebo mobil používame ako základný vstupný portál do sveta, je to pre mozog doslova toxické,“ povedal mi v rozhovore pre magazín Víkend DNES. „Je to návykové, ničí to inteligenciu, búra medziľudské vzťahy a vedie k degradácii celej spoločnosti.“
„Vypnite Facebook!“ varovala v ďalšom rozhovore psychoterapeutka Alžbeta Protivanská. Vysvetľovala, prečo je kvôli nadmernému užívaniu sociálnych sietí náš pocit šťastia stále menší a menší.
Na Facebooku sa ľudia ukazujú úspešnejší, krajší, múdrejší a bohatší, než v skutočnosti sú. My sami si potom nutne pripadáme ako neschopní a neúspešní.
Dôsledkom nezmyselného porovnávanie je úzkosť a depresia. Sociálne siete navyše neustále kradnú našu poz...
Zostáva vám 85% na dočítanie.