Seriál o najvýznamnejších ľudských objavoch vydával Magazín Víkend.
Postupne vymizlo všetky uznanie, nedarovali si dobrého slova. Dvaja muži, ktorí zmenili náš svet. Thomas Alva Edison a Nikola Tesla. Dvaja inžinieri, ktorí priviedli svetlo do miest a ktorým vďačíme za všadeprítomné elektrické zásuvky.
Skúsený vedec verzus nádejný študent
Tento vzťah pritom začal idylicky. Skúsený vedec a patentový kráľ Edison si do svojej firmy priviedol mladého a veľmi nádejného študenta z Európy. Teslu.
Až veľmi nádejného. Až veľmi dobrého. Svojho mentora prerástol, jeho vízie nepoznali medze nášho sveta. Edison ich neprijal.
Takí odlišní a toľko si podobní. Obaja napríklad považovali spánok za absolútnu stratu času. Tesla vraj v dospelosti nikdy nezabral na dlhší časový úsek, než sú dve hodiny. "Spať dlhšie ako štyri hodiny denne je nemiestny prepych," uznával aj jeho konkurent.
Odlišnosti? Tie boli zrejmé na prvý pohľad. Ak by títo dvaja páni stáli vedľa seba, jedného si pamätať nebudete. Edison chodil obliekaný veľmi umiernene a snažil sa nevyčnievať. Jedinou chuťovkou údajne boli topánky o dve čísla väčšie - aby ich nemusel rozväzovať a ohýbať sa pri obúvaní.
Zato Tesla! Na vrchole kariéry to bol vynikajúci spoločník na každom večierku, vedel vždy využiť módu vo svoj prospech. Pohyboval sa v najvyšších kruhoch, za priateľov mal napríklad spisovateľa Marka Twaina. K jeho výbave patrilo osem svetových jazykov.
Aj pri svojich výskumoch boli rozdielni. Srbský konštruktér mal fotografickú pamäť, ktorá mu umožňovala poznať obsahy celých kníh a predovšetkým vizualizovať si v hlave objekty svojho bádania. Bol nesmierne nadaný.
Američan sa zase spoliehal na pokusy. V jeho pracovniach sa povaľovali drôty, nespočet rozpracovaných strojčekov a zlepšovákov. Nepoznal už potvrdené fyzikálne zákony, došiel k nim svojou cestou.
Príklad? Chcel otestovať nového spolupracovníka, podal mu sklenenú banku a požiadal ho o zistenie jej obsahu.
Nebohý matematik vykonal geometrický náčrt, pustil sa do výpočtov. Edison nebol spokojný. "Stačilo do nádoby naliať vodu a následne ju preliať do odmerky, výsledok by bol zrejmý okamžite."
Od spolupráce k nevraživosti
Tí dvaja sa na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia stretli vo vojne prúdov. Edison začal elektrifikovať americké mestá jednosmerným, čelil pritom rade problémov.
Nebol schopný elektrinu vodiť na väčšie vzdialenosti, každá domácnosť musela mať priame spojenie s elektrárňou. Cez drôty nebolo vidieť nebo.
Tesla prišiel s návrhom využívať prúd striedavý, ktorý tieto problémy eliminoval. Nebol vyslyšaný. Edison sa nechcel vzdať investícií, ktoré už do infraštruktúry jednosmerného prúdu vložil, a mladý reformátor načas skončil pri lopate.
Naplno sa bitka rozbehla po tom, čo sa Teslu ujal podnikateľ George Westinghouse a poskytol mu kapitál k realizácii vízií.
Edison sa rôznymi prostriedkami snažil beh dejín zvrátiť, snažil sa striedavý prúd ukázať ako extrémne nebezpečný a vhodný tak možno pre elektrické kreslo. Neuspel.
Ani pre Teslu, držiteľa Rádu bieleho leva a absolventa jedného semestra na Univerzite Karlovej, to nebol úplne slastný triumf.
Vydobyl si renomé, rozhodne nie finančnú nezávislosť. Ničili ho súdne ťahanice o uznanie vynálezu rádia, nemohol naplno rozvinúť niektoré zo svojich vízií.
Postupne sa stal pre spoločnosť viac čudákom než vedcom, veď hovoril o takých myšlienkach, ako je prenos obrazov a zvuku po akejsi bezdrôtovej sieti. Nuž, niečo nepredstaviteľné, takmer smiešne. Zomrel veľmi chudobný v hotelovej izbe.
Edison sa naopak dočkal pohrebu so všetkými poctami, sídlo jeho firiem vo West Orange je považované za americké národné bohatstvo a slúži ako múzeum.
Navyše jednosmerný prúd je v dnešnej dobe znovu v kurze. Fungujú vďaka nemu počítače, mobilné telefóny, elektromobily.
Na českej železnici nájdete dokonca oba systémy zároveň: zatiaľ čo severná časť republiky poháňa jednosmerný prúd, tú južnú striedavý. A tak vojna prúdov ticho pokračuje. Rovnako ako spory o to, kto bol väčší génius. Či Edison, alebo Tesla. Naše životy bezpochyby zlepšili obaja.