"Vychrtlík", supermyš a maratónec
V genetických laboratóriách "konštruktéri života" vypestovali myši so zdokonalenými vlastnosťami, ktoré im môžu závidieť aj ľudia.
V austrálskom Garvanovom ústave pre lekársky výskum "upravili" pokusné myši tak, že môžu zjesť enormné množstvo potravy, a napriek tomu majú len polovicu bežných tukových zásob. Sú pritom fit a môžu sa dožiť rovnakého veku ako ich prirodzení vrstovníci. Kľúčom k tejto zmene je gén c=Cb1, ktorý majú aj ľudia. Určuje stavbu proteínu, spomaľujúceho premenu tukov na energiu. "Pri odstránení tohto génu si pokusné zvieratá udržali nápadne štíhlu líniu," povedal vedúci vedeckého tímu David James. Nevylučuje výrobu prípravku, ktorý zablokuje sporný gén, aj u človeka. Preparát by sa hodil pre ľudí trpiacich nadváhou, ktorí majú navyše genetické sklony k ochoreniu na cukrovku.
Vedcom zo španielskeho Strediska boja proti rakovine v Madride sa zasa podarilo vyšľachtiť "supermyš" vysoko odolnú proti rakovine. Vďaka DNA technológii má namiesto dvoch hneď tri kópie takzvaných tumorových supresorových génov, ktoré bránia deleniu buniek. Gény riadia produkciu dvoch proteínov, schopných zastaviť rakovinové bujnenie väčšiny ľudských buniek. Šéf vedeckého tímu Manuel Serrano tvrdí, že odolnosť myší súvisí práve so zvýšenou hladinou týchto dvoch bielkovín, získaných vďaka dodatočnej kópii.
Aj americkým vedcom sa podarila zaujímavá genetická modifikácia -- vypestovali myš, schopnú dobehnúť dvakrát ďalej ako je obvyklé. Keďže objav je podľa nich užitočný pri zvyšovaní výkonnosti športovcov, môžeme aj v budúcnosti očakávať bohaté medailové žatvy USA v atletike. Vedci pridali do myších buniek jednu aktívnu kópiu génu PPAR-deplta, ktorý majú aj ľudia. U "myšieho maratónca" spôsobuje zmenu stavby svalov. Tie majú viac špeciálnych žiliek, ktoré potrebujú maratónski bežci na spaľovanie tukov a ktoré si musia vytvárať pravidelným tvrdým tréningom. Teraz bude stačiť zhltnúť tabletku, pretože zatiaľ sa nezistili žiadne vedľajšie účinky. "Zvláštne uplatnenie by mohli mať aj u ľudí s nadváhou alebo s problémami s telesným pohybom," tvrdí tvorca "maratónskej myši" Ronald Hughes z Lekárskeho inštitútu Howarda Hughesa v Kalifornii.
Desaťkrát rýchlejšie ako zvuk
Trvalo to len chvíľu, ale znamenala prekonanie ďalšej historickej etapy vo vývoji letectva. Americkému bezpilotnému lietadlu X-43A sa v polovici novembra podarilo vyvinúť rýchlosť, ktorá desaťkrát prevyšuje rýchlosť zvuku (12 000 kilometrov za hodinu). Zdolalo tak všetky rekordy, ktoré dosiahli lietadlá poháňané atmosférickými motormi. Úspech X-43A je v jeho pohone -- ako jediný lietajúci stroj má motor s technológiou stratoreaktorov. Tieto zariadenia dokážu naberať kyslík potrebný na pohon pri vysokých rýchlostiach priamo z ovzdušia, zatiaľ čo napríklad rakety a raketoplány si so sebou musia brať obrovské zásoby kyslíka a vodíka. Lietadlo vzniklo v rámci programu Hyper-X, na ktorý americký Národný úrad pre vesmír a letectvo (NASA) vynaložil 230 miliónov dolárov. Chce vyvinúť nové spôsoby pohonu pre lietadlá, aby mohli dosahovať podstatne vyššie rýchlosti v atmosfére. Lietadlo X-43, dlhé 3,6 metra, vyniesol pri experimente do výšky 12 kilometrov bombardér B-52. Potom sa vysokorýchlostný stroj odpojil a pomocou rakety Pegasus vystúpil do výšky 29 kilometrov, kde zapálil svoje stratoreaktory.
Lucy s diamantom
Gigantický kozmický diamant s hmotnosťou 10 quintiliónov (jednotka a 31 núl) karátov objavili astronómovia vo februári v súhvezdí Kentaura asi 50 svetelných rokov od Zeme. Vznikol kryštalizáciou uhlíka, ktorý tvorí jadro bieleho trpaslíka, čo je označenie pre záverečné štádium vývoja hviezd. Veľkosťou sa podobajú našej planéte, no dosahujú hmotnosť Slnka -- práve preto majú obrovskú hustotu. Kryštalizáciu jadier bielych trpaslíkov vedci predpokladali už pred 40 rokmi, no toto je prvý dôkaz, že sa tak skutočne deje. Astrofyzici nazvali diamantovú hviezdu Lucy podľa hitu Beatles Lucy in the Sky with Diamonds. Najväčší pozemský diamant Veľká hviezda Afriky, ktorý zdobí britské korunovačné klenoty, má hmotnosť 530 karátov. Vybrúsili ho z najväčšieho surového drahokamu, nájdeného na našej planéte, ktorý vážil 3 107 karátov. Nie je vylúčené, že na gigantický diamant sa premení aj naše Slnko -- zhruba o 5 miliárd rokov z neho bude biely trpaslík a o ďalšie dve miliardy by malo jeho jadro kryštalizovať.