Ak sú Pygmejovia pre niečo známi, tak určite pre svoj malý vzrast. Pygmejský muž meria v priemere necelých 130 cm. No presná príčina, prečo na rozdiel od susedných kmeňov dorastajú do trpasličej výšky, zostáva nejasná. Vedci prezentovali už niekoľko teórií založených na prirodzenom výbere, zahŕňanjúcich predpoklad, že zmenšená veľkosť a tým aj menšie nutričné nároky im pomáhajú lepšie zvládať horúce podnebie alebo dosiahnuť pohlavnú zrelosť v nižšom veku.
Najnovšia štúdia západoafrických Pygmejov v Kamerune vedená genetikmi z University of Pensylvania, identifikovala gén, ktorý by mohol byť zodpovedný za nízky vzrast. Práca prezentuje výsledky, ktoré ukazuje ako možnú príčinu vnútornú reguláciu hormonálneho a imunitného systému.
V porovnaní s bežným Európanom sú Pygmejovia naozaj maličkí.
„Dlhodobo sa vedú diskusie o tom, prečo sú Pygmejovia takí nízki a či je to spôsob adaptácie na život v tropických podmienkach,“ hovorí Sarah Tishkoffová, jedna z autoriek štúdie, profesorka genetiky a biológie na Perelman School of Medicine a School of Arts and Sciences. „Naše zistenia hovoria, že genetický základ komplexných znakov, ako je výška, môžu byť odlišná u rôznych populácií na svete.“ A kým existuje niekoľko stoviek štúdií, ktoré identifikujú gény, čo ovplyvňujú výškové variácie u európskych populácií, toto je prvá, ktorá z tejto perspektívy skúma genóm Pygmejov.
Afrika ako kolíska ľudskej civilizácie predstavuje kontinent s početnými výškovými variáciami obyvateľstva siahajúcimi od nízkych pygmejských lovcov-zberačov až po vysoké kmene pastierov vo východnej Afrike. Jednotlivci jednej z týchto jedinečných genetických skupín, západoafrických Pygmejov, sú o 17 centimetrov nižší ako ich bantusky hovoriaci susedia.
Tieto dve skupiny sa geneticky rozdelili pred 60-70 tisíc rokmi. Ale približne pred 4-5 tisíc rokmi prenikla bantusky hovoriaca skupina do tropických lesov, kde žili predkovia Pygmejov. To spôsobilo, že došlo ku genetickému miešaniu oboch populácií, obyčajne v kontakte bantuských mužov s Pygmejkami. Ich deti sa potom vrátili do pygmejských osád, aj preto dnes pygmejské genómy reflektujú bantuský príspevok, kým bantuské genómy vykazujú minimálny alebo žiadny pygmejský vklad.
Pomocou rôznych analýz tím profesorky Tishkoffovej využil rozdiely v postave a históriu genetickej výmeny medzi Bantu a Pygmejmi na odhalenie možných génov zodpovedných za nízky vzhľad. Genetici preskúmali genóm 67 Pygmejov a 58 Bantu na jednotlivých mutácií - známé ako jednonukleotidové polymorfizmy alebo SNP - ktoré poskytujú informácie o pôvode jedinca. Potvrdili, že výškové rozdiely majú genetickú zložku. Teda čím viac mal konkrétny Pygmej bantuských predkov, tým mal tendenciu byť vyšší.
Zdroj: sciencedaily.com