V čase, keď sa ich životné prostredie v dôsledku topenia ľadovcov radikálne mení, je to pre nich veľká výhoda. Ich plaveckými schopnosťami sa zaoberala štúdia, ktorú zverejnil odborný časopis Canadian Journal of Zoology.
Vedci v nej sledovali 52 samíc ľadového medveďa v Beaufortovom mori v rokoch mohutného roztápania ľadovcov, teda medzi rokmi 2004 a 2009. Tretina zvierat zaplávala vzdialenosť väčšiu ako 30 míľ (48 kilometrov). Päťdesiatkrát v tomto období vedci namerali medvedím plavkyniam trasu 155 kilometrov, jedna dokonca zaplávala 354 kilometrov. Na trase boli jeden až desať dní. Sledovať ich bolo možné vďaka GPS systému umiestnenému v obojku. Nie je náhoda, že išlo len o samice. Samce ľadového medveďa majú podľa biologičky Karen Oakley údajne také silné krky, že na ne obojky s GPS nebolo možné navliecť. Mnohé z medvedíc mali so sebou svoje mláďatá a najmenej jedno z nich bolo zjavne schopné matke vo vode stačiť.
Aj keď sú mimoriadne plavecké schopnosti pre ľadové medvede výhodné, je otázkou, či tieto športové výkony zvieratá nepripravia o príliš veľa potrebnej energie. Oakley priznala, že pozorovaná skupina bola príliš malá na to, aby sa z výsledku dali vyvodiť dôsledky pre celú populáciu ohrozených ľadových medveďov. Zoológovia štúdiu chápu skôr ako opis správania a zistenie, že ľadové medvede aj ich mláďatá sú výborní diaľkoví plavci. Nie je jasné, či medvede plávajú veľké vzdialenosti iba kvôli ustupujúcim ľadovcom, alebo či je to u nich bežné správanie. Technika sledovania zvierat vo vode s pomocou GPS je relatívne nová. Isté nie je ani to, či všetky mladé medvede naozaj prežijú dlhé plavby, pretože v sledovanej skupine bolo desať medvedíc s mláďatami a po roku ich s nimi bolo pospolu len šesť. Isté však je, že ešte donedávna ľadové medvede nemuseli prekonávať také veľké vzdialenosti bez zastávky, pretože si mohli oddýchnuť na kryhách a ľadovcoch, ktoré nemizli ani v lete.