Vtáci majú účelnejšie organizovaný mozog ako cicavce. Vedci teraz zistili, že takýto výkonný mozog mali ešte predtým dinosauri. Američanka Amy Balanoffová vyštudovala geológiu, o zamestnanie sa ale ako jej, tak kolegom z troch inštitúcií (University of Texas, Ohio University, Stony Brook University a AMNH) postaral grant na digitalizáciu múzejných preparátov. A pretože katalogizácie a spracovávanie fosílií do 2D a 3D snímok pre laických návštevníkov múzeí je nuda, naskenované dve desiatky mozgovní dinosaurov a archeopteryxa (lietajúceho dinosaura) začali porovnávať s dnešnými vtákmi. Vznikla z toho zaujímavá publikácia. Rekonštruované vnútornosti lebiek pomocou skenov s vysokým rozlíšením dovolili nielen porovnávanie objemov mozgov, ale tiež zistiť proporcionalitu ich jednotlivých oblastí - mozgového kmeňa, mozočku, optických č čuchových lalokov.
Vtáčí mozog je zvláštny po mnohých stránkach. Najviac sa líši od mozgu plazov. Medzi cicavcami a vtákmi už také veľké rozdiely nie sú. Takzvaná mozgová hyperinflácia medzi vtákmi a plazmi je najvýraznejšia pri prednom mozgu. Je to pochopiteľné, vynútila si to potreba zrakovej orientácie a svalovej koordinácie nevyhnutná pri lietaní. Poslednú dobu vedci hlásia čoraz viac znakov, ktoré boli považované za exkluzívne pre moderné vtáky (perie, anatomická štruktúra ramenného kĺbu, štruktúrovaný mozog, ...) a teraz sa ukazuje, že oveľa skôr, než sa objavili u vtákov, ich mali aj dinosaury. Nevtáčí dinosouri! K tým, čo z trónu zosadili aj prvého "vtáka" archeopteryxa, patrí zanabazar, drobný mäsožravý dinosaurus. Po pláňach dnešného Mongolsaka sa prechádzal asi pred 70 miliónmi rokov. Jeho fosílie boli objavené v preslávenom súvrství Nemegt a je najväčším príslušníkom svojej čeľade.
Tomografická snímka mozgu ďatla. Príliš sa nelíši od toho, čo sa nachádzalo už v hlavách pravekých dinosaurov.
Na výnimočnosť archaeopteryxa zaútočilo hneď niekoľko dinosaurov, vrátane oviraptorosaurov a troodontidov. Mali totiž v pomere k veľkosti tela, mozog ešte lepší a s veľkou pravdepodobnosťou aj výkonnejší.
Čím sú cicavce inteligentnejšie, tým majú vyvinutejšiu mozgovú časť zvanú neokortex. Je to preto, že mozgová kôra má na starosti spracovanie obzvlášť zložitých pocitov a myšlienok. A ak si predstavíme mozog ako plod avokáda, potom jeho šupka predstavuje neokortex. Kôstka zase miesto spracúvajúce reakcie základných úrovní (napr. boja alebo úteku, hormonálnu sekréciu atď). Mäsitá časť avokáda zastupuje tzv. bielu hmotu sprostredkujúcu spojenie oblasti spracúvajúcej základné záležitosti s neokortexom.
Vtáky neokortex nemajú. Funkcie spojené s tým, čo má u nás na starosti neokortex, im zaisťujú ostatné časti mozgu. Spracovanie zložitejších úloh má v ich usporiadaní pod palcom to, čomu vedecký svet hovorí wulst.
Vzhľadom na to, že ich "wulst" nie je na vonkajšej časti ich mozgov, ale je bližšie jeho základnej oblasti, je usporiadanie v porovnaní s neokortexom cicavcov účinnejšie. Vztiahnuté na hmotnosť je teda vtáčí mozog výkonnejší a štipľavá poznámka, že niekto má vtáčí mozog, vypovedá skôr o neznalosti vtipkára.
Mladá americká vedkyňa dokázala, že aj nevtáčie dinosaury mali mozgy rovnako veľké alebo ešte väčšia ako archaeopteryx. Dinosaury sa k intelektuálnemu potenciálu potrebného pre let dopracovali dávno pred tým, ako vtáky vzlietli.
Zdroj: osel.cz