Lars von Trier lákal divákov do kinu aj prostredníctvom Umy Thurman. Snímka: archív
Reálne štatistiky o hypersexualite ako poruche k dispozícii nie sú. „A pacientov, ktorí sa na nás obracajú s týmto problémov nie je veľa,“ zhodujú sa slovenskí psychológovia. „Podstatne viac je tých, ktorí majú problémy so sexuálnym životom z opačného hľadiska,“ hovorí psychológ a sexuológ Robert Máthé.
Sexuologička Anežka Imrišková si spomína iba na jeden prípad muža závislého od sexu. Ten to však za problém nepovažoval a navrhované liečenie odmietal.
Máthého síce navštívilo zopár klientov, ktorí mali potrebu mimoriadne častého sexu, avšak za závislých by ich neoznačil. „Napríklad mladý muž, ktorého by som mohol označiť za hypersexuála, mal potrebu pohlavného styku niekoľkokrát za deň a navyše ešte niekoľkokrát za deň aj masturboval. Naučil sa s tým však žiť, našiel si partnerku, s ktorou sa oženil a majú spolu dve deti. Možnosť medikamentázneho ovplyvnenia svojej sexuality odmietol.“
Podľa sexuológov je totiž sporné, či ide vôbec o poruchu. Hypersexualita síce figuruje v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, avšak na rozdiel od iných porúch však nemá definované žiadne diagnostické kritériá.
„Pre niekoho je v sexe aj málo veľa, pre iného je zas veľa málo... Keď sa však stretnú dvaja ľudia, ktorých chuť na sex je približne rovnaká, po stránke sexuálnej je to ideálna dvojica, azda s jednou nevýhodou – ak majú sex príliš mnoho razy denne, na iné veľmi nemajú čas,“ tvrdí Máthé.
Tri formy hypersexuality
Iným prípadom sú ľudia, ktorí hypersexualitu vnímajú ako problém, lebo im znemožňuje normálne fungovanie – či už partnerské (majú sklony k promiskuitnosti), pracovné (majú problémy so sústredením sa, keďže neustále myslia na sex), ale aj emocionálne.
V takom prípade sa o nej skutočne dá hovoriť ako o poruche. Prístup odborníkov k nej je však podľa Máthého rôzny.
„Časť ju zaraďuje k závislostiam a pristupuje k nej podobne ako napríklad k závislým od alkoholu - teda sex sa u závislého stáva prvoradou potrebou, v dôsledku čoho zanedbáva všetko ostatné – rodinu, prácu, koníčky... Frekvencia sexuálnych kontaktov sa zvyšuje, v prípade nedostatku alebo vynechania sexu sa objavujú abstinenčné príznaky. Sex navodzuje nadnesenú náladu, po jej odznení však nastupuje depresia.“
Iní chápu hypersexualitu ako obsedantno-kompulzívnu poruchu, čo znamená, že hypersexuál má nutkavú potrebu sexu, a pokiaľ túto potrebu neuspokojí prežíva napätie, úzkosť, depresiu. Sex slúži vlastne na zníženie hladiny úzkosti, či napätia z depresie. Po dosiahnutí slastných pocitov a uvoľnenia sa však opäť objavuje úzkosť, pocity viny, depresia a človek sa tak ocitá v bludnom kruhu, z ktorého sa nevie dostať.
Treťou alternatívou je hypersexualita ako impulzívna porucha - hypersexuál nie je schopný odolať vnútorným impulzom, nie je schopný ovládať ich, a tak sa dopúšťa konania, ktoré môže byť problematické. Ide teda o analógiu s patologickým hráčstvom (gamblingom) a či s pyromániou (impulzívne zakladanie požiarov).
Ženy sú na častý sex stavanejšie
Hypersexuálne prejavy sa však podľa Máthého môžu vyskytnúť aj pri rôznych nesexuálnych diagnostických kategóriách – napríklad pri bipolárnej poruche, ale aj pri chorobe s bludmi, či pri niektorých závislostiach. „Ale aj pri úzkostných poruchách, respektíve neurózach všeobecne, ako zúfalý prostriedok k redukcii napätia a úzkosti.“
Čo sa liečby týka, v prvom rade sa využívajú o psychoterapeutické postupy, až vo vážnych prípadoch sa uskutočňuje aj farmakoterapia. „Neraz však postačujú aj určité rady ku korekcii sexuálneho správania a jeho prijatia ako súčasti vlastnej osobnostnej výbavy s následným zmierením sa s osobitosťami vlastného sexuálneho života, ktorý v konečnom dôsledku predsa len prináša potešenie, ak ho človek vhodne manažuje,“ tvrdí Máthé.
A hoci podľa údajov získaných od reprezentatívnej vzorky obyvateľov Slovenska majú väčšiu potrebu sexu muži (denný styk si želá až 11,3 percenta mužov a len 6,6 percenta žien, styk niekoľkokrát za deň 2,9 percenta mužov a len 1,5 percenta žien), je diskutabilné, či hypersexualita postihuje vo väčšej miere mužov, ako sa všeobecne tvrdí.
„Väčší potenciál k častejším pohlavným stykom, hoci aj niekoľko desiatok razy denne, majú nesporne ženy, ktoré, na rozdiel od mužov, sex prijímajú a nemusia mať k tomu erekciu, ktorá predsa len do značnej miery limituje mužov pri opakovanej súloži. V našej populácii máme až 30 percent žien, ktoré sú multiorgastické, teda pri jednej príležitosti prežívajú niekoľko orgazmov za sebou. U mužov je to len ojedinelé, nie však nemožné,“ tvrdí Máthé. Až 5 percent našich žien, tridsiatničiek, uviedlo zážitok viac ako šiestich orgazmov v priebehu jedného dňa, pričom maximálny počet orgazmov bol dokonca osemnásť.