Nymfománia neexistuje, tvrdia odborníci

Nymfománia neexistuje, tvrdia odborníci. "Sú to spolu s erotomániou zastarané, nepoužívané pojmy," upozorňuje sexuológ Petr Weiss. Českí lekári a psychológovia pracujú iba s termínom hypersexualita a nie je to choroba, ale sexuálna porucha. "Ale aj to je vlastne divné označenie, pretože nikto ešte neurčil, čo je v súvislosti s nadmerným sexuálnym pudením už príliš," vysvetľuje Petr Weiss a dodáva, že on sám vníma takéto správanie ako poruchu v situácii, kedy sexuálna potreba narušuje normálny sociálny život ženy či muža. "Potreba vybitia túžby je tak vysoká, že dotyčného či dotyčnú permanentne núti k masturbácii a znemožňuje vykonávať prácu," tvrdí sexuológ. Pocity sa podľa neho dajú prirovnať k neustále hladnému, ktorého jedlo uspokojí len dočasne.

Nejde o život, príčiny sú rôzne

Sebeväčšia potreba sexuálneho vybitia ešte nemusí byť na obtiaž. Na nadbytok sexu či masturbácie sa neumiera a bežne sa tiež dokážeme ovládať. Problém však nastáva, ak sa pudenie vymkne našej kontrole a sme kvôli nemu nešťastní nielen my, ale aj ľudia okolo nás. Spoliehať sa nedá ani na nejaké zázračné prírodné antiafrodisiaká. Žiadne bohužiaľ neexistujú.

Tiež sexkoučka Julia Gaia Poupětová je k diagnózam skeptická. Pripúšťa síce, že existuje niekoľko vedecky popísaných prípadov nadmernej sexuality, napríklad po určitých chirurgických zásahoch v mozgu, či v prípade bipolárnych porúch, ale ju v prvom rade zaujíma, či klientku jej činnosť nejako v živote obmedzuje. "Ak za mnou príde žena a tvrdí  že je 'nymfomanka'  pýtala by som sa: Ako vás táto skutočnosť vo vašom živote obmedzuje? V čom vám bráni prežívať spokojný sexuálny život? Je veľa prípadov, kedy ľuďom subjektívne vnímanie vlastnej sexuality, niekedy aj na základe celkom obskurnej diagnózy, nedovoľuje prežívať svoju vlastnú sexualitu. Tam by som sa pokúšala pomôcť predovšetkým ako kouč," opisuje sexkoučka svoj ​​prístup.


Posledný film, v ktorom bola nymfománia zobrazená, je snímka Larsa von Triera Nymfomanka.


Celebrity nie sú závislé, ale skôr nestriedme

Vedci vo svete nie sú v poňatí a hodnotení hypersexuality zajedno. "Napríklad Amerika ju medzi psychiatrickými diagnózami vôbec nespomína," upozorňuje sexuologička Laura Janáčková. Preto tiež štatistické odhady tvrdiace, že sa porucha týka v USA troch až šiestich percent populácie, stojí na vode. Janáčková sa vo svojej ordinácii najčastejšie stretáva s klientmi v období ranej dospelosti, ktorí sa sťažujú na nadmerné sexuálne pudenie, potrebu orgastického vybitia niekoľkokrát za deň, avšak bez celkového uspokojenia.

O škandalizovaných celebritách potom tvrdí, že nejde o závislosť na sexe ani o posadnutosť sexom. "Aj keď rozumiem tomu, že slávni by si priali, aby ich odsúdeniahodné prejavy verejnosť vnímala za chorobu," hovorí a Petr Weiss dodáva: "Väčšinou nie sú hypersexuálni, ale nedisciplinovaní a nezdržanliví."

Za hypersexualitou stojí celá rada najrôznejších príčin. "U niekoho môže byť porucha biologicky vrodená, u iného psychického či neuroticko - kompulzívneho pôvodu," hovorí profesor Weiss. Podľa Janáčkovej ide väčšinou o psychickú poruchu, kedy nutkavé sexuálne správanie vyvolávajú vtieravé myšlienky a sexuálne fantázie. "Tie môžu byť únikom od problémov napríklad v partnerských vzťahoch, sociálnom živote alebo v zamestnaní alebo tiež kompenzáciou nízkej sebadôvery alebo osobnej nespokojnosti."

Pomôže psychoterapia či antidepresíva

Základná pomoc spočíva podľa sexuologičky v psychoterapii, eventuálne tiež v liečbe pridruženej psychickej poruchy. V tomto prípade môže trvať aj mesiace či roky. V opodstatnených prípadoch možno podľa nej tiež súčasne využiť aj možnosti úpravy zvýšenej hladiny hormónov pomocou hormonálnej liečby. "U mužov sú k dispozícii antiandrogény, ktoré potlačia tvorbu hormónu zodpovedného za sexuálne pudenie," vysvetľuje Petr Weiss a dopĺňa, že však ani vysoká hladina testosterónu automaticky neznamená zvýšenú potrebu sexu. U niekoho sa porucha skrátka objaviť môže  u ďalších s rovnakou hladinou androgénu nie." U žien ale hypersexualita na testosteróne nestojí, takže okrem antidepresív im iné medikamenty medicína ponúknuť nevie," hovorí sexuológ. Pre mužov, ale aj ženy z toho vyplýva, že spomínanú sexuálnu dysfunkciu nie je možné nijako "zmerať" či inak objektivizovať. Tiež v ordinácii profesora Weissa sa klientka  nešťastná zo svojho chtíču, občas objaví. "Áno, máme také pacientky. Jedna kedysi dokonca dostala invalidný dôchodok, pretože nebola schopná práce," uzatvára tému Petr Weiss.

idnes.cz