Odborníci skúmali pohyby nákladných lodí na celom svete, aby identifikovali „horúce“ miesta, kde sa týmto vodným cudzincom môže dariť.
Morské druhy spolu s balastovou vodou na nákladných lodiach totiž prenikajú do nových lokalít, kde môžu spôsobiť zmätok a dokonca viesť k zániku niektorých pôvodných druhov. Výskum zverejnili v časopise Ecology Letters. Za posledných 20 rokov došlo k boomu celosvetovej námornej dopravy, ktorá je pomerne dobre zdokumentovaná. To viedlo k zvýšenému počtu druhov prepravujúcich sa v balastových nádržiach alebo prilipnutých na trupy lodí. Balastová voda je morská voda, ktorú napúšťajú lode v jednom prístave, napríklad ak nie sú plne naložené, a vypustia ju často v inom, trebárs po nalodení všetkého nákladu.
Niektoré prístavy ako San Francisko alebo Chesapeake Bay hlásia niekoľko exotických nových druhov každý rok. Ekonomické odhady naznačujú, že títo námorní „piráti“ môžu mať obrovské dopady, ktoré potrvajú niekoľko desaťročí. Teraz vedci z Veľkej Británie a z Nemecka vyvinuli model, ktorý by mohol pomôcť obmedziť týchto nechcených návštevníkov. Získali podrobné záznamy z takmer troch miliónov plavieb, ktoré sa konali v rokoch 2007 a 2008. „Náš model kombinuje informácie ako trasy lodnej dopravy, veľkosť lodí, teploty a biogeografiu, aby sme vedeli lokálne predpovedať pravdepodobnosť invázie, " uviedol profesor Bernd Blasius z Univerzity v Oldenburgu.
Aj keď ide o matematický model, výskumníci boli schopní prispôsobiť ho pomocou terénnych pozorovaní. Vedia odhadnúť pravdepodobnosť toho, či cudzie druhy môžu prežiť cestu a vytvoriť populáciu v nasledujúcom prístave. „Volá sa to ekologická ruleta," hovorí Michael Gastner z Univerzity v Bristole. „Pravdepodobnosť výhry z pohľadu votrelca je naozaj malá. Ale preto, že počet pokusov čoraz viac rastie a plavia sa stále väčšie lode, budú hrať túto ruletu tak často, že skôr alebo neskôr zvíťazia," dodal.
Tím tvrdí, že hlavnými ohniskami možnej invázie sú Singapur, Hong Kong a Panamský a Suezský kanál. Chladnejšie prístavy napríklad v Severnom mori sú menej ohrozené, jedine ak by priplávali lode z podobných vôd napríklad z východného pobrežia USA. Došli k záveru, že pri veľmi dlhých cestách riziko klesá. „Ak cestujete 20 000 km, je veľmi nepravdepodobné, že organizmus prežije, nehovoriac o tom, že balastová voda nie je práve útulné prostredie," povedal Gastner.
„Je tu určitý rozsah stredne dlhých vzdialeností, ktoré môžu potenciálni votrelci prežiť. Ako nováčikovia v prostredí sa potom vo veľmi krátkom čase môžu premnožiť," dodal. Kým nárast nákladov prepravovaných cez oceány znamená, že riziko budúcich invázií je vysoké, podľa vedcov by práve riešenie balastových vôd mohlo byť účinným prostriedkom, ako tieto dopady zmierniť. Michael Gastner sa však obáva, že ekonomický tlak môže majiteľom lodí brániť prijať potrebné opatrenia. „Neexistuje jediné riešenie, ktoré by mohlo byť funkčné v globálnom meradle, rôzne veľkosti lodí majú rôzne technické obmedzenia - a filtrovanie vody trvá príliš dlho. Pre námornú dopravu znamená aj ďalšia pol hodina v prístave dodatočné náklady. A majitelia lodí sa ich budú snažiť čo najviac znížiť."
Zdroj: bbc.co.uk