Narcis má na celom svete najradšej sám seba, ale kým ho dobre nepoznáte, vie byť spoločenský a očarujúci. „Odhalíme ho spravidla až príliš neskoro, zvlášť keď si ho zvolíme za životného partnera,“ hovorí pre portál idnes.cz psychológ Petr Šmolka.
Ak aj psychológovia občas tvrdia, že „človek, ktorý nemá rád seba, nemôže mať rád ani ostatných“, pre narcisa toto klišé neplatí. Má sa rád a často je zároveň jedinou bytosťou, ktorú obdivuje, uznáva a miluje.
Kým môžete narcisom v niečom pomôcť, dokážu sa správať ako očarujúci spoločníci.
„Pre poruchy osobnosti, vrátane narcistickej, je typické, že sú mnohokrát vrodené, prípadne vyvolané výchovou už niekedy v útlom veku. Platí pre ne tvrdenie, že nimi trpí predovšetkým okolie, zatiaľ čo ich nositeľ je celkom v pohode. Tým sa líšia napríklad od duševných chorôb, kde trpí aj ich nositeľ,“ vysvetľuje Šmolka.
Spočiatku môže byť ťažké narcistickú poruchu odhaliť, pretože takí ľudia bývajú inteligentní, pozorní, zaujímaví, dokonca vyžarujú určitú auru všemocnosti. Kým im môžete v niečom pomôcť, dokážu sa správať ako očarujúci spoločníci. Môžete však zaznamenať aroganciu, domýšľavosť, velikášstvo, alebo sa môžu správať povýšenecky a odmerane. Nech ale narcis urobí čokoľvek, výsledok bude rovnaký: zanechá vo vás pocit utrápenej, nenaplnenej a trýznenej obete.
1.Egocentrizmus
Na schôdzky chodí zásadne neskoro, necháva ostatných čakať, núti ich, aby sa kvôli nemu obetovali, opisuje narcisa Joe Navarro vo svojej knihe Nebezpečné osobnosti. Podľa neho vám narcis dá bez váhania najavo, že je v miestnosti najchytrejší. Niektorí sa nehanebne oháňajú známymi menami, pretože je pre nich dôležité za všetkých okolností vyzerať dobre. Prezentujú sa ako úspešní, aj keď v skutočnosti často nič významné nedosiahli. Myslia si, že môžu beztrestne ponižovať a obviňovať ostatných. „Vlastný pocit grandióznosti môže niekedy slúžiť ako jeho obrana proti pocitom menejcennosti. Hlboko v duši ich síce často trápia, ale ani na mučidlách by nič také nepriznali,“ dodáva psychológ Šmolka.
2. Seba preceňuje, ostatných znevažuje
Pretože seba ľudia s narcistickou poruchou považujú za výnimočných a jedinečných, všetkých ostatných vnímajú ako bezvýznamných a menejcenných. „Schopnosť zhadzovať ostatných, aby si dokázali svoju nadradenosť, dovedú až k majstrovstvu a všetkých okolo seba šikanujú,“ píše Navarro. Robí im dobre, keď môžu niekoho zhadzovať. Niekedy zradia aj svojich najbližších a ponižujú svojich životných partnerov, schválne neuznajú vaše významné úspechy, neprejavia súcit, trúsia pohŕdavé poznámky o niečej hlúposti alebo neschopnosti so zžieravou ľahostajnosťou.
Keď nedostane to, čo chce, obracia oči v stĺp, dáva najavo pohŕdanie, uškľabuje sa, je netrpezlivý, nedotklivý, podráždený, kričí alebo sprudka odchádza.
„Ak by ste mali pocit, že pre pokoj stačí narcistickej osobe poskytnúť dostatok uznania a obdivu, máte pravdu len čiastočne,“ hovorí Petr Šmolka. „Jeho potreba obdivu a potlesku tribún je neukojiteľná, takže vám nakoniec asi nezostane nič iné, než s ním obmedziť kontakty na existenčné minimum a ešte počítať s tým, že vás bude emočne vydierať.“
3. Miesto empatie čakajte aroganciu a vysoké nároky
Človek, ktorý sa považuje za nadradeného ostatným, má obmedzenú schopnosť empatie. Potreby, choroby, pocity aj chyby iných ľudí vníma ako slabiny, čo ho utvrdzuje vo vlastnej nadradenosti a ospravedlňuje si tak ponižovanie druhých. Čím častejšie hovoríte s narcisom, tým intenzívnejšie si uvedomujete, že im na vás nezáleží. V skutočnosti im ide o to, aby ste im venovali pozornosť a napĺňali ich potreby a túžby, alebo sa podriadili ich rozkazom, uvádza vo svojej knihe Joe Navarro.
Ovládať sa dokážu len krátkodobo. Milo sa správajú, aby dosiahli svojho, nie preto, že by chceli dať najavo, ako im na vás záleží, píše Navarro v knihe. Zámernou ľahostajnosťou vás dusia, pretože potešiť vás - to nie je nič, po čom by túžili. Nie sú schopní urobiť niekoho šťastným. Vaše potreby sú iba prekážkou jeho vlastných nárokov.
Nečakajte, že k vám bude narcis pristupovať ako k rovnocennému partnerovi či priateľovi, pretože narcis nemá sebe rovných. Priatelia hrajú v jeho živote funkčné úlohu: poskytujú mu niečo, čo chce alebo potrebuje. Či si vo vzťahu s takým človekom myslíte, že to môže fungovať, realita sa na vás môže kruto podpísať ako v emocionálnej, tak psychickej a dokonca aj fyzickej rovine, uvádza Navarro.
4.Využíva skratky, ohýba pravidlá, porušuje hranice
Narcis si nepripúšťa, že by v niečom pochybil. Na všetko má totiž nárok. A keď niekto poukazuje na jeho nevhodné správanie, rozzúri ho to. Za svoje činy sa v zásade neospravedlňuje, ak by niečo také nebolo myslené účelovo. Jeho pocit vlastnej dôležitosti je bezbrehý, neprimerane tlačí na ostatných, rozdáva rozkazy, riadi, manipuluje, využíva ostatných.
„Len naivný blázon sa bude s takou bytosťou púšťať do sporov,“ hovorí psychológ Šmolka. „Pravdepodobnosť, že uzná vlastnú chybu, sa totiž limitne blíži nule. Ani pokusy o nastavenie akýchkoľvek pravidiel nie sú o mnoho nádejnejšie. On je predsa tým, kto sa nejakými pravidlami nenechá zväzovať. Na to je až príliš výnimočný.“
5. Potrebuje ovládať
Narcisovia často vyhľadávajú pracovné pozície, v ktorých môžu ovládať druhých, preto sa s nimi častejšie stretávame medzi právnikmi, v zdravotníctve a politike, píše Joe Navarro. Chcú mať absolútne všetko pod kontrolou. Vo vzťahu spočiatku často pôsobia ako veľmi štedrí, keď však „uloví korisť“, postupne dôverčivého partnera natoľko ovládnu, že ten nakoniec nevie nič o hospodárení rodiny, nemá prístup k peniazom a s jeho závislosťou klesá aj jeho sebavedomie.
Za životného partnera by si narcisa dobrovoľne zvolil snáď len masochista. „Niekto, kto si po svojom boku praje mať niekoho s výrazným pocitom výnimočnosti, prezieravého voči okoliu, marnivého, samoľúbeho, prehnane citlivého na kritiku, bez empatie, niekoho, komu jeho blížny slúži len ako objekt emočného vykorisťovania,“ uzatvára Petr Šmolka.
Čo s narcisom:
Utečte: ideálna stratégia
Izolácia: vyhýbajte sa mu a ticho dúfajte, že sa sám rozhodne ísť hľadať chýbajúci obdiv niekam inam
Liečenie: šanca, že sa rozhodne pre liečbu je mizivá. Ak je okolím dotiahnutý k odborníkovi, potom chce "doktorkovi" dokázať, že je v poriadku, zatiaľ čo chorí sú tí, ktorí ho na liečenie prinútili. Osobnostné poruchy sú voči liečbe zvyčajne veľmi odolné, napriek tomu možno aspoň niekedy aj tu dosiahnuť aspoň čiastkových úspechov pomocou skupinovej psychoterapie, prípadne psychoanalýzy.