Od narodenia nemeckého filozofa Immanuela Kanta, jedného z najvýznamnejších európskych mysliteľov a posledným predstaviteľom osvietenstva uplynie dnes 290 rokov.
Narodil sa 22. apríla 1724 v pruskom Königsbergu (dnes ruský Kaliningrad). Pochádzal zo skromných pomerov rodiny sedlára. Vzdelanie získal vo svojom rodnom meste, najprv na kolégiu Fredericianum a neskôr na miestnej univerzite, kde najprv študoval teológiu, ale rýchlo prešiel na filozofiu a prírodné vedy. Po ukončení univerzity pôsobil deväť rokov ako súkromný učiteľ v šľachtických rodinách v okolí Königsbergu. V roku 1755 začal pôsobiť na miestnej univerzite ako súkromný docent. Až po pätnástich rokoch získal profesúru z logiky a metafyziky. Na univerzite prednášal takmer štyridsať rokov a údajne patril medzi obľúbených a inšpirujúcich pedagógov.
Svojich životopiscov zaujal paradoxne nie búrlivým životným štýlom, ale až puntičkársky usporiadaným životom. Prísne dodržiaval pravidlá osobného života. Vždy stával o piatej a pracoval do siedmej. Od siedmej do deviatej prednášal, potom do jednej popoludní znovu pracoval na svojich dielach. Po jednej nasledoval dlhý niekoľkohodinový obed, na ktorý si pozýval hostí, väčšinou však ľudí z praktického života ako miestnych učencov. Potom nasledovala pravidelná prechádzka vždy v rovnakú hodinu a za každého počasia k lipovej aleji, ktorá sa dodnes nazýva Filozofická cesta.
Po vydaní jeho najvýznamnejších diel Kritiky čistého rozumu, Kritiky praktického rozumu a Kritiky súdnosti dosiahol úspech, ktorý prekročil hranice vtedajšieho Nemecka. Boli mu udelené rôzne pocty, ale aj napriek pozvaniam neopustil hranice rodného mesta, v ktorom aj 12. februára 1804 zomrel.
Svoj filozofický pohľad na metafyzické otázky podal Kant v spomínaných dielach - Kritikách. V Kritike čistého rozumu dospel síce k poznaniu, že ľudské rozumové schopnosti nemôžu prekročiť hranice skúsenostného sveta, no nepovažoval tieto hranice za niečo, čo by neoprávňovala človeka klásť si otázky týkajúce sa Boha, slobody či nesmrteľnosti. Podľa Kanta je človek svojou podstatou predurčený klásť si metafyzické otázky, ktoré presahujú konečný svet. Ak by sa týchto otázok zriekol, ocitol by sa v chaose. Odpovede na tieto otázky je podľa neho možné nájsť v praktickom konaní (Kritika praktického rozumu), pri ktorom sa človeku bez ohľadu na rôzne racionálne úvahy zjavujú pravidlá, z ktorých sa stávajú všeobecné princípy konania presahujúce jednotlivca.