Aj 70 rokov po skončení 2. svetovej vojny sú v slovenskej histórii biele miesta. Dokonca aj tam, kde by sa mohlo zdať, že už je všetko odhalené. Svedčí o tom aj príbeh petržalského tábora, ktorý sa na konci vojny stal smutným „domovom“ pre vyše 1 700 židov. V rámci výstavy Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky sa s ním bude môcť od 29. mája zoznámiť aj verejnosť.
„Petržalka je dnes rušné centrum bratislavského života – miesto veľkých nákupných centier, výstavného a kongresového areálu, frekventovaných mostov a diaľnic, ako aj nespočetných bytových domov. Práve tu boli kedysi miesta nacistického tábora Engerau. Síce je dnes vzdialený v čase, ale fyzicky je blízko k nám, dnešným obyvateľom Bratislavy. Avšak príbeh tohto tábora upadol do zabudnutia,” hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Enegerau je nemecký názov Petržalky, ktorá v čase 2. svetovej vojny nepatrila Slovensku, ale v dôsledku predvojnovej Viedenskej arbitráže spadala priamo pod správu nacistického Nemecka. V decembri 1944 sem deportovali okolo 1 700 mužov z maďarského územia, ktorí podľa rasových zákonov nacistického Nemecka napĺňali definíciu židov. Pôvodne to mal byť pracovný tábor, v ktorom mali židovskí väzni stavať obranný val proti príchodu Červenej armády.
Každodenný teror a vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek SA a nacistickými dozorcami však z neho spravili koncentračný tábor. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom druhej svetovej vojny, už s postupujúcim príchodom Červenej armády. Na Veľký piatok 30. marca 1945 dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora, a ostatných vyhnali na pochod smrti.
Aj vďaka masívnej výstavbe v tejto časti Bratislavy však počas desaťročí tieto udalosti upadli do zabudnutia.
Dokumenty zachránil hrobár
Na výstave Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky si bude verejnosť môcť prvýkrát prezrieť osobné dokumenty táborových väzňov, ktoré nosili pri sebe a boli pre nich to najcennejšie, čo si mohli ponechať a sprostredkovávali pre nich spomienku na predvojnový život. Napríklad fotografie dcérok Zoltána Szegedina s rukou napísaným textom: Katóka vo veku troch rokov, Terike vo veku jedného roka. Či korešpondenčný lístok patriaci Istvánovi Horváthovi, kam si hladujúci v tábore zapisoval jedlá, po ktorých túžil: marhuľový lekvár, makové rezance s cukrom...
Ďalej pohľadnice od blízkych, osobné doklady, pracovné či žoldovné knižky, výučný list, vkladná knižka aj ochranné listy Švajčiarskej konfederácie a Svätej stolice patriace väzňom. Dokumenty zachránil petržalský hrobár Leopold Prepelica a prešli cez mnoho rúk, vrátane zbierky Eugena Bárkánya, ktorá bola kedysi uložená v dnes zbúranej neologickej Synagóge na Rybnom námestí.
„Tieto dokumenty sú výnimočným a jediným zdrojom informácií o jednotlivých väzňoch. Vďaka nim sa z bezmennej masy obetí stávajú konkrétni ľudia s ich vzťahmi, pocitmi, osudmi a životnými skúsenosťami. Aspoň čiastočne nám pomáhajú vrátiť identitu a ľudskú podobu pre nás doteraz anonymným väzňom z nacistického tábora Engerau,” hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá k výstave realizovala vedecký výskum.
Väzni na parkovisku Incheby
Jednou z výziev projektu bolo identifikovať miesta engerauského tábora na dnešnej mape Petržalky. Najväčším problémom bolo, že sa nezachovala mapa Petržalky z obdobia počas nacistickej okupácie. Navyše, väčšina ulíc bola vtedy, aj po roku 1945, premenovaná. V spolupráci so Slovenským národným archívom sa napokon podarilo lokalizovať, kde sídlilo šesť podtáborov, ošetrovňa aj veliteľstvo tábora. Väzni boli ubytovaní priamo v susedstve civilných obyvateľov vtedajšej Petržalky.
Námestie hraničiarov v bratislavskej Petržalke dnes už ničí nepripomína jeden z podtáborov, ktorý tu na konci 2. svetovej vojny sídlil. Snímka: Illah van Oijen
Napríklad podtábor Fürst sa nachádzal v dnešnom areáli Incheby, podtábor Schinawek, kde bolo toľko väzňov, že spali aj v sede, v stajni, na betónovej dlažbe len vo vlastnom odeve, sídlil na dnešnom parkovisku Incheby, podtábor Leberfinger zas na Tyršovom nábreží. Dnešné miesta nacistického tábora sprítomňujú na výstave fotografie Illah van Oijen, bratislavskej fotografky narodenej v Holandsku, ktorá sa špecializuje na fotografiu verejných priestorov.
Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu (v bratislavskej synagóne) od 29. mája do 11. októbra 2015, okrem židovských sviatkov, každý piatok od 10 do 16 hod. a v nedeľu od 10 do 16 hod.