Čím sme starší, tým viac zabúdame, zle si pamätáme a horšie si zvykáme na nové veci. Dôkazy o tom, že sa s naším mozgom s postupujúcim vekom niečo deje, zažíva každý z nás. Napriek tomu sú vedci presvedčení, že sa mozog v starobe dá udržovať vo výbornej kondícii. Mozog podľa nich nemusí pracovať horšie, ak pre to niečo urobíme. Dokonca môžeme účinne predchádzať Alzheimerovej chorobe.
Starnúť možno zdravo
To, že by starnutie malo vplyv na zníženie funkcií v mozgu, vyvrátila v nedávnej štúdii profesorka skúmajúca neuróny na Univerzite Cambridge Lorraine Tyler. "V spoločnosti panuje všeobecné presvedčenie, že so starobou prichádza fyzické chátranie aj nižšia mozgová aktivita. Ale veda takéto tvrdenie nedokazuje," hovorí profesorka Tyler, ktorá je zároveň jednou z iniciátoriek programu o "zdravom starnutí". K rovnakým záverom dospel tiež vedecký tím Michaela Ramscara na Univerzite v Tübingene. Závery ich experimentu potvrdzujú, že existujú možnosti, ako si zachovať zdravý mozog aj vo vysokom veku. "Stav mozgu v starobe je veľmi individuálny," poznamenáva k tomu Tyler. "U niekoho dochádza k zníženiu aktivít, u niekoho zotrvanie na rovnakej úrovni a u niektorých ľudí sa naopak kognitívne funkcie zlepšia," dodáva.
Zabudnutý experiment
V roku 1932 prebiehal v Škótsku megalomanský projekt, ktorý podrobil takmer všetky tamojšie deti narodené v 20. rokoch psychologickému a inteligenčnímu testu. V 90. rokoch sa výsledky tohto testovania našli úplne náhodou a stali sa súčasťou veľkého vedeckého projektu, ktorý sa snaží zmapovať rôzne etapy mozgu počas ľudského života. Inými slovami sa tento výskum snaží prísť na to, ako je to s mozgom v starobe a či sa dajú niektoré jeho funkcie v priebehu rokov zlepšiť alebo či možno dokonca predísť Alzheimerovej chorobe. Súhrnným výsledkom je, že áno, je v našich silách udržať si mozog čulý aj v starobe. A to je ohromný prielom.
Faktory rozhodujúce o zblbnutí
Na základe veľkého experimentu v Škótsku, ktorý aj po rokoch sledoval vtedy testované deti a podrobil ich opätovnému skúmaniu, sa zistilo, že existuje veľa faktorov ovplyvňujúcich stav nášho mozgu. Napríklad fajčenia. Ďalej sa zistilo, že aktivity, ktoré sa doteraz vnímali ako prospešné pre kondíciu mozgu, napríklad lúštenie krížoviek, sa vo výskume javili ako úplne bezvýznamné. Naopak učenie sa, respektíve znalosť aspoň dvoch cudzích jazykov, dokáže mozog pozitívne stimulovať tak, že sú sledovateľné výborné výsledky aj v starobe.
Čo sa v našom živote najviac podieľa na tom, aby nám to stále dobre myslelo? Ak opomenieme genetickú predispozíciu, ktorá ovplyvňuje vývoj mozgu len zhruba z 20 percent, veľkou mierou na mozog kladne pôsobí pohyb. Na to sa zameral Kirk Erickson z Univerzity v Pittsburghu. Jeho štúdia sledovala 120 seniorov vo veku od 50 do 80 rokov, ktorí väčšinu dňa presedeli doma na gauči. "Chceli sme týchto ľudí dostať z pohovky, čo najďalej od televízie a zvýšiť im tepovú frekvenciu," hovorí k experimentu Erickson. Zmyslom pokusu bolo zistiť, či zmena v režime smerom k väčšej pohybovej aktivite dokáže nejakým spôsobom modifikovať hipokampus, čo je časť veľkého mozgu, v ktorej sa ako v jednej z prvých oblastí objavujú známky Alzheimerovej choroby. "Táto oblasť mozgu ukazuje najdrastickejší pokles v staršom veku," vysvetľuje Arthur Kramer z Univerzity Illinois. "Každoročne stráca jedno až dve percentá objemu." To nastáva preto, že mozgové bunky nedostávajú časté impulzy k aktivite, a preto ochabujú a zmenšujú sa.
Sledovaní seniori boli náhodne zoradení do dvoch skupín. Prvá skupina mala za úlohu trikrát do týždňa prevádzkovať štyridsaťminútové prechádzky po okolí. Druhá skupina robila strečing a ľahké posilňovanie. Experiment priniesol prekvapivé výsledky. Hipokampus seniorov z prvej "chodiacej" skupiny sa zväčšil, zatiaľ čo u druhej skupiny sa táto časť mozgu zmenšila o priemerné percento, ku ktorému dochádza v dôsledku staroby. Prakticky to znamenalo, že ak by táto skupina zostala na gauči a nerobila nič, malo by to na ich mozog podobný vplyv. Vo výsledku však výskumníci nedokázali presne prísť na to, prečo k zlepšeniu stavu mozgu stačí iba prechádzka.
Prečo myslíme pomalšie?
Podľa profesorky Lorraine Tyler sa staroba mozgu odráža hlavne v kumulácii veľkého množstva skúseností a informácií. "Starší ľudia dokážu využiť pri konverzácii alebo popise vecí bohatší slovník než mladšie ročníky. Avšak zhruba od 40 rokov začínajú horšie hľadať slová, ktorými by vystihli to, čo chcú skutočne vyjadriť. Musia preto dlho premýšľať," vysvetľuje Lorraine Tyler dôvod, prečo sú ľudia vo vyššom veku pomalší vo vyjadrovaní. Ale to vraj nesúvisí so zhoršením poznávacích funkcií. To potvrdzuje aj experiment Michaela Ramscara z Univerzity v Tübingene: "Náš mozog je na tom podobne ako počítač. Keď si kúpite nový, v okamihu sa naštartuje, je rýchly a výkonný. Lenže akonáhle s ním dlhšiu dobu pracujete a ukladáte do neho veľa informácií, procesy vo vnútri sa spomaľujú. "Jeho pokus sa zakladal na zostavení počítačového modelu, ktorý mal predstavovať ľudský mozog. A každý deň učili výskumníci tento počítač nové slová. Postupne sa proces počítača rapídne spomaľoval.
Starnutie ako výhoda
Zlou správou možno je, že sa starnutiu mozgu v určitých oblastiach zamedziť nedá. Napríklad starší mozog si už nezapamätá náhodné rady čísel alebo páry slov, ktoré k sebe logicky nepasujú ako trebárs "kravata" a "sušienka". Na druhej strane to má podľa profesora Haralda Baayena svoje výhody: "To, že sa starší ľudia učia nezmyselné slovné páry horšie než mladí, jednoducho demonštruje fakt, že starší ľudia oveľa lepšie rozumejú jazyku."
Výskumy, ktoré potvrdili spôsob, ako si zachovať mozog svieži až do smrti, otvorili cestu veľkému množstvo aktivít pre dôchodcov. Napríklad v Kanade už existuje mnoho takzvaných vychádzkových klubov, ktoré organizujú výstupy pre mobilných seniorov. Alebo sa novo zavádzajú kurzy hry na klavír alebo gitaru pre osoby staršie ako 60 rokov. Podobne prospešné sú nielen pre mozog, ale aj psychiku napríklad kurzy písania na počítači, učenie sa cudzích jazykov alebo tanec. Toto sú však aktivity, ktoré sa odporúčajú prevádzkovať aj počas produktívneho života, aby mozog nezlenivel.
idnes.cz