Čo sa stane, keď zaklameme? Ak opomenieme otázku etiky, klamstvo je zvyk, ktorý praktizujeme s neobyčajnou obratnosťou a frekvenciou, či už si to uvedomujeme alebo nie. Ale čo sa deje v našom mozgu, keď niekomu nepovieme pravdu? A čo sa stane neskôr, keď sa potrebujeme dostať k spomienke na naše klamstvo? To, ako si klamanie zapamätávame môže byť ovplyvnené tým, akým spôsobom klameme. Vyplýva to z najnovšej štúdie profesora Seana Lanea a jeho niekdajšej doktorantky Kathleen Vieriaovej, ktorú zverejnili v Journal of Applied Research and Memory Cognition.
Táto štúdia rozlišuje dva typy klamstva - nepravdivý opis alebo nepravdivé popretie. Pri oboch používame rozdielne kognitívne postupy na to, aby sme si ich takpovediac nahrali do pamäte a pripomenuli si ich.
Nepravdivý opis je vlastne premysleným úletom predstavivosti - detaily a opisy, ktoré vytvoríme k niečomu, čo neexistuje alebo sa nestalo. Tento druh klamstva si podľa štúdie ľahšie pamätáme. Lane vysvetľuje, že tieto klamstvá sú v našej hlave trvalejšie preto, lebo namáhajú našu rozumovú silu. „Keď vám budem klamať o niečom, čo sa nestalo, budem musieť v hlave držať mnoho obmedzení,“ hovorí profesor Lane. Klamári si musia pamätáť, čo povedali, monitorovať to, ako dôveryhodne klamstvo podávajú či hĺbku detailov, ktoré ponúkajú. A pokiaľ sa zdá, že poslucháč im neverí, musia svoj príbeh priebežne prispôsobovať.
Námaha, ktorú na tento proces vynakladáme, spôsobuje, že si takéto klamstvá pamätáme dlhšie a lepšie. Keď respondentov v Laneovej štúdii požiadali, aby si po 48 hodinách spomenuli na nepravdivý opis, pamätali si ich veľmi dobre. Pamätali si, čo povedali a tiež že to, čo povedali, bolo nepravdivé.
Toto však neplatí pri takzvaných nepravdivých popretiach, teda ak klameme o tom, čo sa naozaj stalo. Vtedy náš mozog vynakladá omnoho menej úsilia. „Pri tomto type nekonštruujem detaily. No tým pádom si takéto klamstvo aj menej pamätám,“ hovorí Lane. Keď po 48 hodinách požiadal ľudí v skúmanej skupine, aby si na takéto klamstvo spomenuli, mali s tým veľké problémy.
Zdroj: sciencedaily.com