StoryEditor

Schopnosť učiť sa cudzie jazyky súvisí s vrodenou komunikáciou v mozgu

10.02.2016, 23:00
Autor:
ČTKČTK

Každý z nás má vrodené rozdiely v tom, ako medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu. Pohotovosť a obratnosť v týchto operáciách naznačuje ľahšie učenie jazykov, rýchlosť v čítaní a presnosť vyjadrovania. Informáciu denníka Corriere della Sera priniesol portál lidovky.cz.

Vedci odhalili tajomstvo toho, prečo sú niektorí ľudia zrejme schopnejší učiť sa jazyky, zatiaľ čo iní nie. Experti z Montrealského neurologického inštitútu McGillovej univerzity v Kanade objavili, že učenie je viac či menej jednoduché preto, že každý má vrodené dispozície v tom, ako medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu.

Výskumný tím pod vedením profesorov Xiaoqiana Chaiho a Denisy Kleinovej skúmal mozog 15 dospelých osôb hovoriacich anglicky, ktoré začali intenzívny dvanásťtýždňový kurz francúzštiny. Pred kurzom a po ňom testoval ich jazykové schopnosti.

V bežnom živote spolu rôzne oblasti mozgu komunikujú aj vtedy, keď odpočívame. Sila týchto spojov, nazývaná konektivita v stave pokoja, je u každého človeka iná. Vedci sa snažili pochopiť, či rozdiely v konektivite v stave pokoja môžu ovplyvňovať schopnosti spojené s učením druhého jazyka.

Vedci s použitím funkčnej magnetickej rezonancie skúmali konektivitu v mozgu sledovaných osôb pred začiatkom kurzu francúzštiny. A skutočne, spôsob, akým sa rozvíjali a fungovali spojenia v mozgu, ovplyvňoval potom výsledky dobrovoľníkov v teste z francúzštiny, a to pokiaľ ide o väčšiu rýchlosť čítania alebo výslovnosť.

„Najzaujímavejšie na tejto štúdii je to, že konektivita medzi rôznymi sektormi mozgu môže byť pozorovaná ešte predtým, ako jazykový kurz začne,“ uvádza neurológ Arturo Hernandez z Houstonskej univerzity, ktorý sa zaoberá štúdiom učenia druhého jazyka, ale experimentu sa nezúčastnil. „To ukazuje, že možno už vopred určiť, aký úspech kto bude v kurze mať,“ dodáva.

Experti však upokojujú: výsledky tejto štúdie neznamenajú, že úspech v učení druhého jazyka je úplne predurčený konektivitou nášho mozgu. Tento orgán je veľmi „plastický“ a môže byť ovplyvňovaný učením a skúsenosťami, uisťuje profesor Xiaoqian Chai.

„Kanadská štúdia je však prvým krokom k tomu, aby sme mohli pochopiť individuálne rozdiely v tom, ako sa kto učí druhý jazyk. V dlhodobej perspektíve nám to môže pomôcť vyvinúť lepšie metódy, ktoré by pomohli ľuďom lepšie sa učiť,“ dodáva.


01 - Modified: 2008-02-05 14:18:00 - Feat.: 0 - Title: Zopár faciek učiteľ dal, kopance si žiaci vymysleli
01 - Modified: 2024-10-29 23:00:00 - Feat.: - Title: Otras mozgu? Vďaka, radšej zlomeninu! O veľkej hrozbe, ktorá straší nielen hokejistov 02 - Modified: 2024-10-14 10:14:38 - Feat.: - Title: VIDEO Ako by vyzerala Zem rok po tom, čo by ľudstvo náhle vyhynulo? Takto by vyzeral tvoj dom, mesto či okolie 03 - Modified: 2024-10-13 20:21:46 - Feat.: - Title: Emócie posilňujú schopnosť kontextovej pamäte ukladať podrobnosti, vedci objavili nové spojenie 04 - Modified: 2024-10-09 22:00:00 - Feat.: - Title: Čím absurdnejší príbeh, tým lepšie. Expert radí, ako si zapamätať čokoľvek 05 - Modified: 2024-10-10 17:27:25 - Feat.: - Title: Vedci tvrdia, že rozlúskli starodávnu otázku. Majú vraj odpoveď na to, či bolo skôr vajce alebo sliepka
menuLevel = 2, menuRoute = science/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
05. november 2024 10:21