U Európanov najobľúbenejšie tropické plody obsahujú pomerne vysoké množstvo stopových prvkov, predovšetkým draslíka. Podľa niekoho je draslíka v banánoch dokonca toľko, že môže škodiť. Je to pravda? A môže nás napríklad sedem banánov zabiť? Odpoveď ponúka v rubrike Otázka dňa portál idnes.cz.
Odpoveď vás asi neprekvapí: Nie, zjesť sedem banánov nie je zdraviu nebezpečné. Ale my sme si vzápätí položili úplne logickú otázku: Koľko banánov by vás zabiť mohlo?
Skutočne totiž existuje možnosť, že sa draslíkom "predávkujeme" a vznikne tzv. hyperkaliémia. Pri nej sa množstvo draslíka v krvi môže zvýšiť z bežných hodnôt okolo cca 3,8-5,5 milimol na liter (mmol/l) až na hodnoty životu naozaj nebezpečné (obvykle sa uvádza okolo 6,5 mmol/l, našli sa aj pacienti, ktorí prežili hodnoty podstatne vyššie).
Priemerný banán obsahuje údajne okolo 400-500 miligramov draslíka, odporúčaná denná dávka pre človeka je cca zhruba 2 000 až 3 500 miligramov, aj keď môžete naraziť aj na čísla o trochu nižšie alebo vyššie. Na prvý pohľad sa môže teda skutočne zdať, že po siedmich banánoch (7x500 mg) sa dostávame k hornej hranici odporúčanej dávky či nad ňu, a teda k hodnotám, ktoré by mohli byť nebezpečné. Trúfame si odhadovať, že práve takto "banánová hypotéza" vznikla, ale je to samozrejme nezmyselné zjednodušenie. Po prvé horná hranica odporúčanej dávky zďaleka nebezpečná nie je. Navyše naše telo má celý rad mechanizmov, ako sa s nadbytkom draslíka vysporiadať, a mierne vyšší príjem žiadny problém nespôsobí (až na výnimky).
Keby sme sa chceli ohroziť na živote, museli by sme byť oveľa nestriedmejší. Nepodarilo sa nám zistiť, aká je smrteľná dávka draslíka, a tak sme použili "náhradu" v podobe chloridu draselného. Podľa Wikipédie je smrteľná dávka tejto látky približne 2 600 miligramov na kilogram hmotnosti (odskúšané teda len na hlodavcoch). To znamená, že 70-kilogramový človek by musel zjesť približne 180 gramov draslíka, a to je zhruba 350-400 banánov. Aj tí najhorší jedáci banánov sú teda úplne v bezpečí. Fyzické obmedzenia ich donútia s pojedaním skončiť oveľa skôr, ako si stihnú ublížiť.
Sú napriek tomu ľudia, ktorí by sa jedeniu banánov vo väčšom množstve mali vyhýbať. Ide predovšetkým o pacientov s poruchami obličiek, u ktorých je riziko zvýšenia hladiny draslíka oveľa vyššia ako u zdravých. Tým lekári odporúčajú obmedziť spotrebu orechov či banánov. Dokonca podľa BBC vraj došlo k prípadu, že pacient so zlou funkciou obličiek dostal infarkt po paradajkách - tie totiž tiež obsahujú pomerne veľké množstvo draslíka. A keď už sme pri banánoch, spomeňme ešte rádioaktivitu. Banán sa totiž pred časom stal vďaka nápadu jednej americkej záujmovej skupiny akousi "jednotkou" rádioaktivity (tzv. Dávkový ekvivalent banánu). Dôvod je práve v draslíku.
Ten sa totiž v prírode, a teda aj v banánoch, vyskytuje čiastočne v podobe izotopu draslík 40, ktorý je rádioaktívny. Ale len naozaj málo, rádioaktívneho draslíka je zhruba 0,012 percenta z celkového množstva tohto prvku. Z jedného banánu tak získate zanedbateľné množstvo rádioaktívnych látok. Po prevode je to zhruba 0,1 mikrosievertu. Čo je pekné okrúhle číslo - preto sa banán mohol stať "jednotkou" - ale zároveň číslo veľmi malé.
Počas jedného röntgenového či CT vyšetrenia sa vám podľa typu vyšetrenia dostane do tela nejakých 5 až 15 milisievertov (teda 5 až 15-tisíc mikrosievertov), na starších prístrojoch aj viac. Jednoduchý výpočet jedného z užívateľov sociálnej siete Quora to ilustroval ešte inak: ak sa chcete nechať zabiť banánovou rádioaktivitou, musíte buď zjesť počas jediného dňa desať miliónov banánov alebo jesť 274 banánov denne po dobu siedmich rokov. Takže dobrú chuť.
StoryEditor