V kanceláriách typu open space pracujeme viacerí. Prekáža nám hluk, zapínanie klímy i vetranie, či to, že šéf nás má pod dohľadom. Ako ale naozaj vplýva tento model na ľudí? V prvej časti seriálu "Týždeň v open space" sa budeme venovať priestoru ako takému.
„Open space ako termín z oblasti architektonického a interiérového dizajnu v podstate znamená maximálne využitie veľkých, otvorených priestorov, na úkor malých, uzavretých miestností,“ vysvetľuje pre HN pracovný psychológ Filip Ambróz. Zhoduje sa s ním aj architekt a zakladateľ štúdia Nice Architects Tomáš Žáček. „Ako kancelársky priestor bol vymyslený najmä kvôli šetreniu miesta, čo znamená, že ľudia sú pri sebe veľmi blízko. Môžu si síce rýchlejšie vymieňať informácie, ale nevýhodou takéto priestoru je najmä zvýšený ruch a iné negatíva.“
Čo ľuďom prekáža?
Tento typ architektúry, ktorý sa začal v komerčnom prostredí presadzovať v polovici minulého storočia, sa však veľmi rýchlo od pragmatických výhod presunul ku skúmaniu skutočných dopadov na zamestnancov. A dnes sa väčšina z nich prikláňa k tým negatívnym. Podľa Ambróza pracovní psychológovia skúmali množstvo vecí, ako je napríklad spokojnosť ľudí, kvalita ich pozornosti, pamäti, koncentrácie, kreatívneho myslenia, medziľudských vzťahov, komunikácie, úroveň ich produktivity, miera prežívaného stresu a prišli na to, že ľuďom sa ani jedna zo sledovaných oblastí po príchode do open spacu nezlepšila a zhoršili sa všetky. Aj preto napríklad personalisti veľmi citlivo pracujú s ľuďmi v týchto priestoroch.
V open space je totiž podľa ich skúsenosti dôležité, aby zamestnávateľ každému zamestnancovi vyčlenil rovnaký priestor na prácu, pohyb a zabezpečil každému aj istú dávku súkromia. „Vždy záleží na tom, aký veľký open space v danej firme je. Niekedy sú ľudia pri sebe až príliš natlačení, nemajú dostatočný priestor pre seba i svoje veci, sú aj kancelárie, kde zamestnanec ani nemá svoje stále miesto, lebo sa stále presúva. Niektoré kancelárie dokonca majú aj svoje tzv. čierne miesta, odkiaľ ľudia pravidelne po krátkej dobe odchádzajú,“ vysvetľuje personalistka Zuzana Pálová zo spoločnosti AuJob.
Pre koho?
„Do open spacu sú v prvom rade vhodní ľudia, ktorí nie sú samotári a vedia akceptovať iné osobnosti. Neexistuje však vyslovene typ človeka, ktorý sa tam nehodí a v každom takomto priestore ide o súhru viacerých faktorov, ako sú ľudia, typ práce a vzájomné vzťahy,“ potvrdzuje HR konzultantka Erika Karabáš.
Takéto priestory sa podľa Pálovej často vyskytujú v medzinárodných spoločnostiach, ale aj vo vývojových centrách. Sú vhodné pre informatikov, ktorí pracujú na projektoch a potrebujú riešiť veci spoločne. „Vyhovujú ľuďom v IT, lebo sú to sedavé práce za počítačom, nepotrebujú až tak veľa pohybu a ani veľký pracovný priestor okolo seba, pretože pre nich je pracovný priestor počítač,“ potvrdzuje Pavol Žuffa, personalista IT spoločnosti Ittera. Tiež vyhovujú manažérom, ktorí majú dohľad na svojich zamestnancov.
Podľa pracovnej psychologičky Barbory Kuchárovej sa ale menej hodí pre ľudí, ktorí sú viac introvertní, úzkostnejší a potrebujú pre svoju prácu iný druh sústredenia. Takisto by sa v takýchto priestoroch nemali prijímať klienti a riešiť s nimi chúlostivé, osobné či finančné veci, napríklad v bankách. Nehodí sa tiež pre povolania, kde človek nepotrebuje kooperovať a tvorí úplne samostatne.
Priestor sa dá zlepšiť
„Možnosť eliminácie týchto rôznych negatív prinášajú hybridné open space priestory, ktoré kombinujú neformálne usporiadané veľké priestory s ostrovmi uzatvorených objektov zameraných na individuálnu prácu. Takéto priestory bývajú i veľmi kreatívne riešené, býva to napríklad vo veľkých spoločnostiach ako je Google či Facebook,“ tvrdí architekt Žáček. Potvrdzuje to aj riaditeľ Google Slovensko. „Typický je farebný open space - inšpiratívne pracovné prostredie s rôznymi možnosťami interakcie, v ktorom môžu zamestnanci lepšie komunikovať a tvoriť. Platí to aj pre Slovensko, kde sme kancelárie zariadili v „slovenskom duchu“ a kombinujeme open space – kreatívny pracovný priestor, s konferenčnými miestnosťami,“ hovorí pre HN Rasťo Kulich.
Okrem splnených podmienok od zamestnávateľa a tolerancie medzi zamestnancami, čo sa týka hluku, je kľúčovou na prežitie v takom priestore habitulácia, teda prispôsobenie si svojho pracovného priestoru. „Dôležité je si ho udomácniť. Prineste si vlastnú šálku, fotky rodiny, talizmany, dajte si príjemný šetrič obrazovky, v zásuvke majte niečo pohostinné, napríklad svoje obľúbené sladkosti, slúchadlá s vlastnou hudbou. Niektorí si napríklad cez stoličku prehodia šál, aby nebola príliš uniformná, alebo majú vlastný vankúšik či podložku pod nohy,“ radí Kuchárová.
Polemiky sa vedú aj ohľadne veľkosti pracovnej plochy, ale to vždy podľa odborníkov závisí od toho čo ku svojej práci človek potrebuje. Karabáš však určite odporúča každému, kto nie je spokojný s niektorým aspektom open spacu, aby sa nebál to riešiť s nadriadeným. Je lepšie urobiť zmenu alebo kompromis a mať spokojného zamestnanca, ako naopak.
Zajtra sa budeme venovať súkromiu v open space