Desiatky tisíc námorníkov a zamestnancov obchodného loďstva prišlo o život v prvej svetovej vojne. Ich vodné hroby v podobe obrovského množstva lodí by mali v rámci dohody Organizácie spojených národov (OSN) dostať zvýšenú ochranu. Pretože mnoho týchto vrakov je úmyselné ničených a rabovaných.
Odborníci z 36 štátov, ktorí sa zišli v Belgicku, chcú posilniť Dohovor UNESCO o ochrane podmorského kultúrneho dedičstva. Tento dohovor predstavený v roku 2001 sa vzťahuje iba na lode, ktoré sa potopili najmenej pred 100 rokmi. So stým výročím 1. svetovej vojny by sa teraz mal rozšíriť na tisíce plavidiel. „To je už skutočne právny rozdiel,“ povedala Ulrike Guerin z UNESCO pre BBC News. „To zabraňuje drancovaniu, ktoré sa deje vo veľkom meradle. Zabraňuje to napríklad komerčnému využitiu či odovzdávaniu kovových častí z týchto plavidiel do šrotu."
Námorné straty, ktoré bojujúce stranami utrpeli počas tzv. Veľkej vojny, sú síce v porovnaní s utrpením a miliónmi zmarených životov v zákopoch takmer zanedbateľné, no aj tu sa odohrali veľké bitky, napríklad pri Jutsku a v Gallipoli. Nemecko stratilo vo vojne okolo sto ponoriek a 35 000 mužiov, Veľká Británia zas z vyše 11 000 nasadených plavidiel prišla o približne 1 100.
Miesta mnohých vrakov týchto lodí sú známe a sú populárne medzi rekreačnými potápačmi. No tešia sa tiež záujmu obchodných spoločností. Práve tie by rady obrovské vraky rozobrali a súvisí to aj s narastajúcimi cenami kovov v posledných rokoch. Napríklad v roku 2011 holandské lode demontovali pozostatky troch britských krížnikov potopených v roku 1914. HMS Aboukir, HMS Hogue a HMS Cressy zobrali so sebou pod vodu 1 500 životov, no v pozostatkoch lodí zostali veľké množstvá medi a bronzu.
No nielen Holanďania by sa mali pripojiť k signatárom dohovoru. Podľa vedcov je zachovanie týchto vrakov nevyhnutné, pretože môžu poslúžiť ako edukatívne pomôcky. Navyše, mnoho týchto vrakov ešte nie je preskúmaných - mohli by tak byť zdrojom cenných historických poznatkov.
Zdroj: bbc.com