Psychické poruchy stále patria medzi tabuizované témy, ktoré často spôsobujú posmešné alebo vydesené reakcie okolia. Pritom niektoré mýty, ktoré v spoločnosti kolujú, môžu chorým zbytočne uškodiť. Aké to sú? Píše Marcela Svobodová pre idnes.cz.
1. Duševné zdravie sa ma nijako netýka
Rovnako ako máme fyzické zdravie, máme aj to duševné. Mnoho ľudí si však pojem psychické zdravie automaticky spojí s psychickým ochorením. Pre celkovú pohodu je potrebné mať v poriadku fyzické, ale aj duševné zdravie. Stav nášho psychického zdravia každý deň ovplyvňujú rôzne veci, ako sú medziľudské vzťahy, finančné záležitosti, práca. Duševná nepohoda a každodenný stres však ešte neznamenajú, že máme psychické problémy.
2. Ľudia s duševnými problémami nemôžu pracovať
Pod termínom psychické zdravie si väčšina ľudí vybaví len tie negatívne veci ako je choroba, schizofrénia či blázinec. Málokto si uvedomuje, že duševné zdravie je predovšetkým to, ako sa cítite a čo si myslíte. Tieto predsudky potom u mnohých ľudí vyvolávajú mylné predstavy o tom, že ľudia s psychickými problémami nemôžu pracovať. V skutočnosti ľudia s duševnými poruchami môžu byť plne zapojení do pracovného procesu. Mnoho ľudí trpí nadmerným stresom, úzkosťami a depresiami a napriek tomu chodia normálne do práce. Je tak vysoko pravdepodobné, že s týmito ľuďmi pracujete aj vy.
3. Duševné problémy sú nevyliečiteľné
Po prvé je nutné spomenúť, že vyliečenie nie je vždy definované absenciou príznakov a je ťažké určiť, kedy možno pacienta považovať za úplne vyliečeného. Podľa klinickej psychologičky Veroniky Roudnej z Centra psychosomatickej starostlivosti Péxis sú z hľadiska psychopatológie totiž všetci ľudia minimálne "neurotickí". "Ľudia majú rôznu mieru zraniteľnosti k psychickým poruchám a neurotické poruchy bývajú zvyčajne tie najľahšie zvládnuteľné. U iných, ako sú závislosti, poruchy príjmu potravy, niektoré depresie a iné, hovoríme skôr o remisii (ústupu ťažkostí) a počítame s rizikom relapsu - teda opätovného návratu. A iné poruchy sú skôr len liečiteľné, kedy za pomoci medikácie a iných foriem terapie alebo psychosociálnej rehabilitácie môžeme mierniť symptómy a zlepšovať kvalitu života pacienta i jeho rodiny. Takýmito poruchami je napríklad schizofrénia, poruchy osobnosti, poruchy autistického spektra, mentálna retardácia a pod," vysvetlila psychologička Roudná.
4. Duševné problémy sú prejavom slabosti
V súvislosti s psychickými problémami a duševnými chorobami existuje obrovská stigma, čiastočne aj preto, že tieto choroby nie sú zvyčajne na prvý pohľad viditeľné. Ľudia tiež často veria, že duševná choroba sa objavila ich vinou a že by mali byť schopní sa s ňou sami vysporiadať a vyliečiť sa bez odbornej pomoci. Priznať sám sebe, že niečo nie je v poriadku, však môže byť veľmi ťažké a bolestivé. Pre niekoho môže byť zdieľanie pocitov a obáv o svojom duševnom zdraví aj napríklad len s jednou ďalšou osobou veľmi ťažké a vyžaduje veľkú guráž a silu. Je však potrebné si uvedomiť, že duševné ochorenie môže postihnúť každého z nás a určite nie je prejavom slabošstva.
5. Duševné problémy sa týkajú len dospelých
Psychické ťažkosti môžu postihnúť kohokoľvek v akomkoľvek životnom období, nie len v dospelosti. V skutočnosti až 50 percent duševných problémov vznikne v puberte okolo veku 14 rokov a 75 percent duševných problémov sa objaví do veku 24 rokov. Ľudia sa často domnievajú, že za výkyvy nálad, agresiu, úzkosť a smútok v období dospievania stojí práve puberta. Hoci toto môže platiť pre mnohých jedincov, puberta môže byť len spúšťačom duševného ochorenia, nie jeho príčinou. Je nevyhnutné si uvedomiť, že psychická porucha sa môže objaviť kedykoľvek bez ohľadu na vek.
6. Ľudia s duševnými problémami sú násilní
Podľa štatistík získaných anglickým magazínom Time to Change je väčšina násilných zločinov a vrážd spáchaná ľuďmi, ktorí nie sú duševne chorí. V skutočnosti sú podľa zistení odborníkov ľudia s duševnými poruchami viac nebezpeční sami sebe ako svojmu okoliu.
7. Duševné problémy sú výsledkom zlej výchovy
Veľmi obvyklým názorom je, že za psychickými problémami vždy stojí zlá výchova rodičov. Aj keď je pravda, že domáce prostredie a výchova majú veľký vplyv na duševný vývoj dieťaťa a môžu psychické problémy zhoršovať, vo väčšine prípadov má psychický problém dieťaťa biologickú príčinu. "Už od čias Freuda (a vlastne aj skôr) uvažujeme pri psychických poruchách o zásadnom vplyve skúseností z ranného detstva. Nejde ale zďaleka len o výchovu. Úlohu hrajú genetické vplyvy, celková emočná atmosféra v rodine, aj také vplyvy ako dotyky a zaobchádzanie s bábätkom, alebo väzba medzi matkou (či inou ošetrujúcou osobou) a dieťaťom. Tieto vplyvy predurčujú našu zraniteľnosť voči psychickým (i iným) ochoreniam, ktoré potom počas života môžu, napríklad vplyvom stresu, prepuknúť," vysvetlila Roudná. Tieto názory podľa psychologičky potvrdzujú aj moderné výskumy mozgu a jeho vývoja alebo výskumy traumatických skúseností v detstve na utváraní nervovej sústavy i celej telesnej konštitúcie. "Okrem toho ale výskumy dokazujú, že naša nervová sústava je aj v dospelosti tzv. plastická, teda je schopná utvárať nové spoje medzi neurónmi. Inak povedané: údel, ktorý sme v detstve dostali do vienka, je do určitej miery meniteľný, aj keď to často nie je jednoduchá cesta," dodala psychologička Roudná.
Najčastejšie duševné poruchy podľa psychologičky Veroniky Roudnej
Termín duševná porucha zahŕňa veľmi široké spektrum rôznych ťažkostí týkajúcich sa psychiky (emócií, myslenia, vnímania ..). Asi najčastejšie a povedzme miernejšie sú tzv. neurotické poruchy, ktoré môžu stretnúť v živote vlastne každého. Sú zvyčajne reakciou na stres, náročné životné obdobie či traumy a trochu zjednodušene povedané sa prejavujú hlavne zmenou emocionálneho stavu - napr. úzkosťou alebo depresívnymi stavmi, niekedy tiež somatickými ťažkosťami alebo zmenami správania (často u detí).
Život nám chystá rôzne úskalia a šrámy a s niektorými sa statočne a mnohokrát úspešne vyrovnáme sami alebo s pomocou svojich blízkych. Niekedy je ale dobré (napríklad i len na krátkodobú starostlivosť či poradenstvo) vyhľadať odborníkov. Pri hlbších poruchách je to skôr nevyhnutnosť. Sami, svojou vlastnou vôľou a snahou, ich zmeniť alebo vyliečiť nedokážeme, lebo ide o chorobu, ktorá potrebuje liečbu - podobne ako zlomenú nohu tiež obvykle zveríme odborníkom. Pri liečbe ale nie je pacient len pasívnym príjemcom starostlivosti - aj on významne ovplyvňuje, či a nakoľko bude úspešná.
Medzi hlbšie poruchy patria ťažšie depresie, niekedy striedané stavy mánie (bipolárna porucha), kedy ani nemusí byť jasná väzba na vonkajšie okolnosti. Nemožno opomenúť kapitolu psychotických ochorení, pri ktorých je výrazne narušený kontakt s realitou, objavujú sa halucinácie a bludy. A patrí sem aj mnoho ďalších špecifických okruhov psychických porúch - napr. demencia, závislosti, poruchy príjmu potravy, poruchy osobnosti či poruchy autistického spektra.