To, čo zatiaľ čítame iba v sci-fi knihách, sa pomaly pretavuje do reality. Embryu zmeníte jeden gén a zabezpečíte tým, aby človek po narodení netrpel niektorými chorobami. Svet horlivo diskutuje o potenciáli genetických editácií, ktoré sa vykonávajú technikou CRISPR-Cas9. Touto technikou sa už podarilo napríklad zmeniť farby motýlích krídel.
A Británia najnovšie povolila experimentálne použitie techniky na ľudské embryá. „Predpoveď: moje vnúčatá už budú ako embryá screenované, v zárodočnej línii editované. Nič sa nezmení na tom byť človekom. Bude to ako vakcína,“ tweetol v decembri genetik Dan MacArthur z Harvardu. Malé vystrihnutie chyby by jedincom uľavilo, ušetrilo peniaze za neskoršiu zdravotnú starostlivosť, ale tiež by poznamenalo jedinečnosť človeka. Vývoj v biológii a genetike je taký rýchly, že mení medicínu.
Pre vnúčatá pravekom
Podobne rýchlo napredujú aj ďalšie oblasti vedy a techniky. Je to už 15 rokov, čo futurológ Ray Kurzweil vydal esej, v ktorej napísal, že si len ťažko uvedomujeme, aká rýchla je technologická premena. Rastie exponenciálne. Navyše umožňuje prepojene v mnohých oblastiach: v počítačovej vede, v extrémnom náraste rýchlosti komunikácie a dát, z čoho môže ťažiť umelá inteligencia, v biológii, ale aj v 3D tlači, keď je možné ľahko vyrábať nielen biomedicínske pomôcky, ale aj časti robotov. „Žijeme v intelektuálne ohromujúcom svete úplne odlišnom od toho, v ktorom žili naši prarodičia,“ hovorí Fe-Fei Li, robotik zo Stanfordu, ktorý dodáva, že pre naše vnúčatá bude dnešok skutočným pravekom.
V uliciach už jazdia prvé autá s automatickým riadením, headsety pre virtuálnu realitu sa práve začínajú dodávať do domácností a medzitým rastie objem dát, fotiek a zvukov, ktoré produkujeme. Podľa predpovedí časopisu Nature bude v roku 2020 na svete 44 zettabajtov digitálnych dát, čo je podľa prepočtov lingvistu Marka Libermana asi toľko informácií, ako keby sme nahrali všetku ľudskú reč v celých dejinách v priemernej audio kvalite.
Sebavýchova domácich robotov
Prelomom v samoučiacej sa inteligencii môže byť nedávny úspech programu Alpha Go od spoločnosti DeepMind, ktorý porazil ľudského hráča hry go. Vývojári sú presvedčení, že proces „hlbokého učenia“ budú zvládať do 20 rokov aj roboty, ktoré budú také bežné, ako sú dnes mobily alebo autá.
Silou, ktorá technológie poženie ďalej, budú jednak korporácie typu Google, Apple alebo Microsoft, ale aj armády, najmä ich výskumné divízie ako americká DARPA. Ľudia sa musia na tieto obrovské zmeny pripraviť. Je to rok, čo miliardári Elon Musk a Bill Gates spolu s astrofyzikom Stephenom Hawkingom formulovali manifest, v ktorom vyzvali k maximalizácii výhod umelej inteligencie, ale tiež k uvedomeniu si všetkých rizík.