Desať oblastí s rôznym stupňom narušenia životného prostredia

Znečistenie ovzdušia, pôdy, znehodnotené biotopy, ale v súčasnosti aj problematika znečistených vôd tak povrchových, ako aj podzemných, spôsobuje diferencovanie územia Slovenska na oblasti so životným prostredím veľmi dobrej kvality až po územia, kde sú prekročené limity znečistenia, a tým sa životné prostredie stáva narušené. Približne 60 percent obyvateľov žije na 25 percentách rozlohy územia SR v takomto prostredí. Vyplýva to z aktualizovanej environmentálnej regionalizácie Slovenska, ktorú z údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu, Štátneho geologického ústavu D. Štúra, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva SAŽP, Lesníckeho výskumného ústavu, Výskumného ústavu pôdohospodárstva a ochrany pôdy a ďalších inštitúcií vytvorilo Centrum environmentálnej regionalizácie Slovenskej agentúry životného prostredia v Košiciach. Identifikovalo desať regiónov s takým znečistením životného prostredia, že ich možno považovať za zaťažené oblasti predovšetkým z hľadiska znečistenia ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva.

Jadrá takých oblastí sú predovšetkým v aglomeráciách s veľkou koncentráciou priemyslu a dopravy, ktoré sú tradičným zdrojom znečistenia ovzdušia. Pri hodnotení úrovne životného prostredia sa však berie do úvahy aj úroveň znečistenia povrchových a podzemných vôd, ktorá je vážna predovšetkým tam, kde sú ľudia odkázaní na vlastné zdroje vody. Znečistenie povrchových a čiastočne aj podzemných vôd pochádza tiež z priemyselnej činnosti, ale významnou mierou k nemu prispieva nízka úroveň čistenia komunálnych odpadových vôd, prípadne neexistencia kanalizácie v obciach. Ďalším zdrojom znečistenia vôd je poľnohospodárska činnosť a používanie agrochemikálií. Hodnotí sa aj odpadové hospodárstvo, teda množstvo a druh skládok odpadov v danom regióne. Významný vplyv na zaťaženie a znečistenie životného prostredia má aj banská činnosť.

Bratislavská oblasť
Na znečisťovaní ovzdušia sa podieľajú najmä emisie znečisťujúcich látok z veľkých stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia - zo spaľovacích procesov pri výrobe tepla a elektrickej energie, z rafinérskej a petrochemickej, chemickej a inej výroby na území mesta Bratislava. Najvýznamnejším stacionárnym zdrojom znečistenia ovzdušia v oblasti je Slovnaft Bratislava. Na znečistení ovzdušia sa významne podieľajú i mobilné zdroje - automobilová doprava. Vysokú úroveň znečistenia ovzdušia v oblasti spôsobujú najmä oxidy dusíka, ďalej emisie tuhých znečisťujúcich látok z priemyselných zdrojov, významná je i sekundárna prašnosť.
Do povrchových tokov v oblasti sa vypúšťajú mestské aj priemyselné odpadové vody. Hlavným recipientom je rieka Dunaj. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy v jednotlivých skupinách ukazovateľov. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú ČOV Petržalka, ÚČOV Vrakuňa, MCH ČOV Istrochem a MCHB ČOV Slovnaft Bratislava.
Oblasť je podstatne viac zaťažená odpadmi, ako je celoslovenský priemer vzhľadom na vysokú koncentráciu priemyslu a obyvateľstva na tomto území. Závažným problémom v tomto území sú staré environmentálne záťaže skládok komunálneho a priemyselného odpadu, napr. skládka gudrónov v Devínskej Novej Vsi. Najväčším producentom priemyselných odpadov na tomto území je Slovnaft Bratislava.

Dolnopovažská oblasť
V oblasti sa v rokoch 1996 - 2000 celkové množstvo emisií základných znečisťujúcich látok znižovalo. Je to dôsledok viacerých investičných a technologických opatrení i postupujúcej plynofikácie energetických zdrojov najvýznamnejších znečisťovateľov ovzdušia v oblasti. K ďalšiemu zníženiu množstva emisií prispelo i odstavenie prevádzky cukrovaru v Sládkovičove v roku 2000. Od roku 1997 v oblasti nie je žiadna monitorovacia stanica znečistenia ovzdušia, preto nie je možné zhodnotiť trend lokálneho imisného znečistenia ovzdušia.
Oblasťou preteká rieka Váh, do ktorej vtekajú splaškové a priemyselné odpadové vody. Povrchové vody tu preto dlhodobo patria k najviac znečisteným. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú Duslo Šaľa a verejné kanalizácie miest Trnava, Galanta, Šaľa a Sereď.
Z priemyselných podnikov je jedným z najvýznamnejších producentov odpadov v oblasti Duslo Šaľa a ZEZ Tepláreň Trnava. Duslo Šaľa produkuje nebezpečné odpady, ktoré sčasti zneškodňuje vo svojej spaľovni odpadov. V tejto spaľovni sa zneškodňujú aj nebezpečné odpady od producentov mimo ohrozenej oblasti. Struska z energetiky v Dusle Šaľa sa uskladňuje na odkaliskách Amerika a tuhý odpad sa uskladňuje na riadenej skládke. Starú environmentálnu záťaž oblasti predstavujú odvaly lúženca pri bývalej Niklovej huti Sereď a odkalisko v Dolnej Strede.

Hornonitrianska oblasť
Kvalita ovzdušia sa monitoruje na staniciach v Prievidzi, Handlovej a Bystričanoch. Na celkovom znečistení ovzdušia oblasti majú hlavný podiel najmä oxidy dusíka a tuhé častice. Najvyššia priemerná ročná koncentrácia polietavého prachu v oblasti bola v roku 2001 v Prievidzi. Napriek tomu, že imisné limity koncentrácie oxidu siričitého sa v oblasti neprekračujú (nízky ročný priemer), na stanici Bystričany sa vyskytlo prekročenie osobitných imisných limitov (jedenkrát trval signál "upozornenie" 2 hod.). Bystričany a Handlová paria medzi mierne znečistené lokality a Prievidza je stredne znečistená. V roku 2000 oproti predchádzajúcim rokom bol v oblasti zaznamenaný výrazný pokles emisií SO2 z najvýznamnejších zdrojov (oproti r. 1999 o 19 954 t), predovšetkým pokles ich produkcie v tepelnej elektrárni v Novákoch, ktorá je najvýznamnejším zdrojom znečisťovania ovzdušia v oblasti.
Povrchové vody rieky Nitry a jej prítokov v hornom úseku sú znečisťované odpadovými vodami z banských a priemyselných aktivít a zo sídelných aglomerácií. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy v jednotlivých skupinách ukazovateľov. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú NCHZ Nováky, ENO Zemianske Kostoľany, banský priemysel v Novákoch, Prievidzi, Handlovej a verejné kanalizácie miest a obcí.
Najväčší problém predstavujú odpadové produkty z ENO Zemianske Kostoľany a Teplárne Handlová. Druhým najväčším producentom odpadov sú Hornonitrianske bane Prievidza - Baňa Nováky a Handlová, ktoré 99 percent ročnej produkcie banských odpadov ukladajú na hlušinový odval. Širokú škálu odpadov vrátane nebezpečného odpadu produkujú NCHZ Nováky.

Dolnonitrianska oblasť
K znečisteniu ovzdušia v oblasti prispievajú najmä emisie z priemyselných stacionárnych zdrojov. Významným je príspevok znečisťujúcich látok z prevádzky kotolní a kúrenísk. Ďalšie emisie znečisťujúcich látok pochádzajú z automobilovej dopravy. Zvýšená úroveň znečistenia ovzdušia je v mestách Nitra a Nové Zámky (oxid siričitý, oxidy dusíka a oxid uhoľnatý) a ich okolí, v ostatných lokalitách oblasti je úroveň znečistenia minimálna až mierna.
Povrchové vody rieky Nitry v dolnom úseku sú znečisťované odpadovými vodami zo sídelných aglomerácií. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí IV. - V. triedy. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú priemyselné podniky a verejné kanalizácie miest Nitra, Šurany a Nové Zámky.
Najvýznamnejšími producentmi priemyselných odpadov vrátane kategórie nebezpečných odpadov v tejto oblasti sú Kameňolom a vápenka, GLASSNER Žirany, IDEA NOVA Nitra, FERRENIT Nitra a SPP - závod Ivanka pri Nitre.

Hornopovažská oblasť
Najväčší podiel na znečistení ovzdušia v meste Žilina majú oxidy dusíka, ktorých denné koncentrácie prekračovali imisný limit na monitorovacej stanici Veľká Okružná v 14,2 percenta dní v roku 2001. V Žiline prekročila úroveň znečistenia oxidom dusíka osobitný imisný limit pre signál "upozornenie" v 13 prípadoch v celkovom čase trvania 32 hodín. Lokalita Veľká Okružná patrí medzi oblasti s veľkým znečistením a stanica Vlčince je klasifikovaná stredným stupňom znečistenia. V Ružomberku sa okrem zápachových látok na celkovom znečistení ovzdušia výraznejšie podieľajú oxidy dusíka a prach. Priemerná ročná koncentrácia je približne dvakrát vyššia ako na monitorovacej stanici Vlčince v Žiline. Najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v oblasti sú SCP Ružomberok.
Povrchové vody sú znečistené odpadovými vodami hlavne z chemického priemyslu a odpadovými vodami z verejných kanalizácií. Hlavným tokom je rieka Váh. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy v jednotlivých skupinách ukazovateľov. Významnými zdrojmi znečistenia sú SCP Ružomberok, PCHZ Žilina a verejné kanalizácie miest Ružomberok, Žilina a Kysucké Nové Mesto. Najvýznamnejšími producentmi priemyselných odpadov sú Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok a Považské chemické závody Žilina. Prístup k hospodáreniu s odpadmi v týchto podnikoch má i pozitívne trendy: zvyšuje sa podiel odpadov z technologických procesov, ktoré sa využívajú ako druhotné suroviny.

Strednopohronská oblasť
Znečistenie ovzdušia v oblasti sa monitoruje na staniciach v Banskej Bystrici a v Žiari nad Hronom. V Banskej Bystrici v roku 2001 denné koncentrácie oxidov dusíka na stanici Námestie slobody (oblasť značne exponovaná exhalátmi z automobilovej dopravy, priemyselných a komunálnych zdrojov) prekračovali denný imisný limit 14,2 percenta dní v roku. V meste prekročila úroveň znečistenia oxidom dusíka osobitný imisný limit pre signál "upozornenie" v 8 prípadoch. Značné bolo aj znečistenie ovzdušia polietavým prachom. Úroveň znečistenia ovzdušia oxidom siričitým, ako aj oxidom uhoľnatým, bola pod prípustnými imisnými limitmi. Banská Bystrica je lokalita s veľkým stupňom znečistenia, na ktorom najvážnejší podiel má znečistenie ovzdušia oxidom dusíka a tuhými časticami. Najvýznamnejším zdrojom znečistenia v oblasti sú ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom a ďalším je Tepláreň Zvolen.
Znečistenie rieky Hron spôsobujú odpadové vody z priemyslu v oblasti Banskej Bystrice a Žiaru nad Hronom a odpadové vody z verejných kanalizácií. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí I. - V. triedy v jednotlivých skupinách ukazovateľov. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú Biotika Slovenská Ľupča, ZSNP Žiar nad Hronom, Bučina Zvolen a verejné a kanalizácie miest a obcí. Najvýznamnejšími producentmi priemyselných odpadov v tejto oblasti sú ZSNP Žiar nad Hronom a Biotika Slovenská Ľupča. Najväčšiu environmentálnu záťaž v Strednopohronskej ohrozenej oblasti predstavujú odkaliská škvary, popola a odkaliská červených a hnedých kalov z výroby oxidu hliníka. V záujme zníženia tejto záťaže ZSNP Žiar nad Hronom v roku 1997 ukončil výstavbu tesniacej betonitovej steny okolo odkaliska červeného a hnedého kalu.

Strednospišská oblasť
Úroveň znečistenia ovzdušia sa v oblasti monitoruje na stanici Krompachy. V roku 2001 sa pohybovala pod hodnotami imisných limitov. Najväčší podiel na znečistení ovzdušia má prašnosť a oxidy dusíka. Úroveň znečistenia ovzdušia oxidom siričitým je nižšia, od roku 1999 má klesajúci trend. Ovzdušie v Krompachoch bolo v r. 2001 klasifikovaná ako mierne znečistené. V minulých rokoch mali hlavný podiel na znečistení ovzdušia oblasti Kovohuty Krompachy. Tie v roku 2000 neboli v prevádzke, a tak najväčšie množstvo emisií znečisťujúcich látok v oblasti produkovala tepláreň na uhlie spoločnosti FINIŠ NOVA Spišská Nová Ves a ďalej podnikové a miestne vykurovacie systémy. Po obnovení výroby v Kovohutách však opäť stúpa aj množstvo emisií do ovzdušia.
Povrchové vody Hornádu sú zaťažené znečistením v dôsledku banskej činnosti v povodí, čo sa prejavuje ich dlhodobým zaťažením ťažkými kovmi. Kvalita povrchových vôd v oblasti je v I. - V. triede kvality. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú Kovohuty Krompachy, SEZ Krompachy, Želba Rudňany, Slovinky a Smolník.
Na tvorbe, a to predovšetkým priemyselných odpadov v oblasti, sa podieľajú priemyselné podniky v Krompachoch. Závažným problémom je zneškodňovanie priemyselného odpadu z bývalej výroby závodu Želba Rudňany prevážaného do Krompách s obsahom Sb, Cu, Bi, As, Pb, Ag a Hg. K týmto problémom pristupujú staré environmentálne záťaže z banskej a strojárskej výroby a 20-ročná skládka priemyselného odpadu zo ZŤS Prakovce (kaliarenské soli s obsahom kyanidov).

Strednogemerská oblasť
Úroveň znečistenia ovzdušia v oblasti sa monitoruje na staniciach Hnúšťa a Jelšava. Hnúšťa sa zaraďuje medzi lokality s nízkou úrovňou znečistenia, na ktorej má najvyšší podiel polietavý prach a oxidy dusíka. Relatívne najnižšie je znečistenie ovzdušia oxidom siričitým. Na celkovej úrovni znečistenia ovzdušia sa v Jelšave výraznejšie podieľa prašnosť, priemerná ročná koncentrácia prachu
v roku 2001 však neprekročila príslušný imisný limit. Priemerná ročná koncentrácia oxidu siričitého dosahuje najnižšiu úroveň na monitorovacích staniciach SHMÚ na Slovensku. Medzi najvýznamnejších znečisťovateľov ovzdušia v oblasti patria Slovmag Lubeník, SMZ Jelšava a Siderit Nižná Slaná.
Oblasť zasahuje horné úseky dvoch riek - Slanej a Muráňa. Na ich znečistení sa podieľa priemysel a verejné kanalizácie. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy v jednotlivých skupinách ukazovateľov. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú Slovmag Lubeník, SMZ Jelšava a verejné kanalizácie miest Rožňava a Revúca.
Environmentálnou záťažou tejto ohrozenej oblasti sú odpady (haldy, odkaliská a výsypky) vznikajúce pri banskej prevádzke a výrobnej činnosti spracovania magnezitu. Najvýznamnejšími producentmi priemyselného odpadu sú Slovmag Lubeník a SMZ Jelšava. K postupnému znižovaniu tejto environmentálnej záťaže dochádza od roku 1997, keď Slovmag Lubeník uvedením hydrocyklónovej linky začal využívať banské odvaly ako vstupnú surovinu na výrobu tehliarskeho slinku.

Košicko-prešovská oblasť
Znečisťujúce látky pochádzajú v rozhodujúcej miere z veľkých stacionárnych priemyselných zdrojov lokalizovaných v oblasti - z technologických a zo spaľovacích procesov pri výrobe železa, ocele a výrobkov hutníckej druhovýroby, výrobe tepla a elektrickej energie, zo spaľovania komunálneho odpadu. Najvýznamnejším zdrojom znečisťovania ovzdušia v oblasti sú U. S. Steel Košice, ktorý je i najvýznamnejším zdrojom znečisťovania ovzdušia v rámci celej SR. Významne sa na celkovom znečisťovaní ovzdušia v oblasti podieľajú mobilné zdroje - automobilová doprava, najmä pozdĺž hlavných dopravných koridorov v oblasti, a tiež v mestách Košice a Prešov. K vysokej úrovni znečistenia ovzdušia v oblasti prispievajú najmä oxidy dusíka a tuhé častice.
Hlavným tokmi oblasti sú rieky Hornád a Torysa s prítokmi. Povrchové vody sú znečistené priemyselnými a splaškovými odpadovými vodami miest Košice a Prešov. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú verejné kanalizácie miest a obcí a U. S. Steel Košice.
Najvýznamnejším producentom takmer všetkých druhov priemyselných odpadov v oblasti sú U.S. Steel Košice a Tepelné hospodárstvo Košice. V súvislosti s ťažbou a úpravou magnezitu zaťažuje lokalitu Košice - Bankov komplex odkalísk a háld po banskej činnosti.

Zemplínska oblasť
Najväčší podiel na znečistení ovzdušia tu má prašnosť a oxidy dusíka. Na monitorovacích staniciach v Strážskom, vo Vranove nad Topľou a v Humennom sa úroveň znečistenia v roku 2001 pohybovala pod hodnotami imisných limitov, tieto mestá preto patria medzi mierne znečistené lokality. V oblasti v roku 2000 oproti roku 1999 výrazne kleslo celkové množstvo emisií základných znečisťujúcich látok z najvýznamnejších zdrojov (o 13 842 t), na čom sa podieľajú predovšetkým Elektrárne Vojany, ktoré sú najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v oblasti a Chemko Strážske.
Znečistenie povrchových vôd je spôsobené predovšetkým nevyhovujúcim čistením odpadových vôd z verejných kanalizácií a z priemyselnej výroby. Kvalita vody v riekach Ondava a Trnávka je v rozmedzí III. - V. triedy. Rieka Trnávka patrí dlhodobo k najviac znečisteným tokom v SR. Významnými zdrojmi znečistenia sú Bukocel Hencovce, Chemko Strážske, Leonidas Trebišov, verejné kanalizácie miest a obcí.
Najvýznamnejšími producentmi priemyselných odpadov vrátane kategórie nebezpečných odpadov v ohrozenej oblasti sú Chemko Strážske, Chemes Humenné, Bukóza Hemcovce a Elektráreň Vojany.

Situácia celkovo lepšia
Prvýkrát sa kvalita životného prostredia v rámci Slovenska hodnotila v polovici 80. rokov, keď bolo vymedzených 15 regiónov s nepriaznivými ekologickými podmienkami a 20 miest s najväčším znečistením. V 90. rokoch už bola vypracovaná environmentálna regionalizácia podľa novej metodiky, ktorá identifikovala deväť ohrozených oblastí. Jej aktualizácia z minulého roku viedla k identifikácii ešte jednej zaťaženej oblasti, ktorá sa nachádza v oblasti dolného toku rieky Nitra. Z porovnania údajov z ostatných dvoch desaťročí však vyplýva, že stav životného prostredia sa postupne zlepšuje. Predovšetkým, klesajú emisie škodlivých látok z priemyslu do ovzdušia a vody, čo je spôsobené jednak prísnejšou legislatívou, zavádzaním nových technológií, ale do značnej miery aj ekonomickým kolapsom mnohých významných znečisťovateľov. Práve počas posledných rokov bolo vybudovaných alebo modernizovaných množstvo čistiarní odpadových vôd a postupne sa zvyšuje aj množstvo domácností, ktoré sú napojené na kanalizačnú sieť alebo majú žumpu či dokonca vlastnú čistiareň. Prechod z vykurovanie uhlím na zemný plyn sa predovšetkým v mestských aglomeráciách, ale aj na vidieku, prejavil znížením podielu emisií v ovzduší. Stavu životného prostredia na vidieku značne pomohol aj prepad poľnohospodárskej produkcie a finančná podvyživenosť poľnohospodárov, ktorí si tak môžu dovoliť používať podstatne menej agrochemikálií než je bežné v krajinách EÚ. Na druhej strane sa však zvyšuje znečistenie ovzdušia z rastúcej automobilovej dopravy, ktorá zvyšuje aj záťaž prostredia nadmerným hlukom. Narastá aj množstvo komunálneho odpadu, predovšetkým plastových obalov.

Enviromentálna regionalizácia Slovenskej republiky - veľká mapa