Priestor biotechnologickým firmám

Obavy z terorizmu sa v USA neustále stupňujú a americká vláda hľadá všetky možné cesty, ako nebezpečenstvo eliminovať. Najnovšie do boja proti novodobej hrozbe vo svete užšie zapojila aj biotechnologický sektor. Ako uviedla agentúra Reuters, spoločne s ministerstvom obrany a Národným inštitútom zdravia vyzvala minulý týždeň na medzinárodnej konferencii BIO 2004 v San Franciscu stovky vedcov a predstaviteľov firiem v oblasti biotechnológií, aby zintenzívnili vývoj nových liekov a látok účinných proti prípadnému biologickému, chemickému alebo jadrovému útoku.
Podľa ministerstva obrany chce vláda posilniť partnerstvo s biotechnologickými firmami v snahe vyvinúť nové produkty na objavenie nebezpečných látok, diagnózu infekcií a dekontamináciu zasiahnutých oblastí. Americký armádny generál Stephan Reeves, ktorý je zodpovedný za spoločný projekt chemicko-biologickej obrany, uviedol, že USA vyčlenili na tento projekt od 1,2 do 1,4 miliardy dolárov. Pentagón pritom nie je osamotený. S viacerými nápadmi prišiel aj Národný inštitút zdravia, ktorý informoval, že má k dispozícii približne miliardu dolárov na výskum a vývoj protilátok v prípade bioteroristického útoku. Súčasťou tohto balíka sú aj financie na plánovanie krokov v prípade útoku, výstavbu laboratórnych kapacít, vývoj diagnostických testov na čo najrýchlejšie určenie útočnej látky, ďalej na epidemiologické projekty a zaškoľovanie dobrovoľníkov.
Aj ďalšie inštitúcie dali vedcom a firmám najavo, že táto spolupráca nebude zadarmo. Tommy Thomson, ktorý je vo vláde zodpovedný za zdravie a (zdravotné) služby obyvateľstvu uviedol, že firmy aj ústavy môžu dnes významne kapitalizovať na novom projekte známom ako Bioshield. Program, ktorý zatiaľ schválil Senát, majú k dispozícii 5,6 miliardy dolárov. "Projekt Bioshield chceme využiť na prilákanie vynálezcov a podnikateľov, ktorí sa obávajú sami uvoľniť veľké peniaze na vývoj niečoho, čo by likvidovalo choroby známe tak ešte v 19. storočí ako sneť slezinná (antrax) či mor," uviedol Thomson. "Teraz budú mať možnosť pracovať na projektoch tohto druhu zo štátnych prostriedkov a navyše s istotou, že na predaj týchto nových látok budú mať aj trh."
Ako uviedla britská spoločnosť BBC, zatiaľ čo následky 11. septembra 2001 boli pre mnohé sektory hospodárstva katastrofou, pre biotechnologické spoločnosti sa začali otvárať nové možnosti. Jednou z takých je firma Biolog. Nástup trhu biologickej ochrany je pre ňu mimoriadnou príležitosťou. Minulý rok získala spoločnosť grant od Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby za 2,28 miliardy dolárov na vývoj modernejších metód detekovania a identifikácie baktérií, ktoré by bolo možné použiť pri bioteroristickom útoku. Firma sa pritom zameriavala na výrobu diagnostických prístrojov, ktoré sa v zdravotníctve nepoužívajú. Nový projekt jej tak dáva šancu na vstup na úplne nové trhy. Nemenej významnú zákazku od vlády získala kalifornská spoločnosť Vaxgen. Ako uviedla, dostala 100 miliónov dolárov na vývoj novej vakcíny založenej na genetickej rekombinácii DNA s tým, že už má zaistený odber na minimálne tri milióny dávok. Okrem toho pracuje aj na vývoji vakcíny proti kiahňam. Obidva projekty patria medzi mimoriadne sledované v USA a Vaxgen očakáva veľmi úspešné nasledujúce roky. Ako uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Lance Gordon, predpokladá, že len na zákazke od vlády zarobia aspoň 700 miliónov dolárov.
Ovčie kiahne pôvodne tiež patrili k chorobám, ktoré už vyspelý svet zlikvidoval. Ku koncu 20. storočia sa oficiálne udržiavali a sledovali vzorky ovčích kiahní len na dvoch miestach na svete -- v laboratóriách Centra pre kontrolu chorôb v USA a v laboratóriách Inštitútu Vektor na ruskej Sibíri. Ako však uviedol americký biológ Kenneth Alibek, v roku 1993 už Američania vedeli, že vo vývoji ovčích kiahní ako ideálnej biologickej zbrane úspešne napreduje Severná Kórea a údajne aj Irak pracoval na niečom podobnom využívajúc ťavie kiahne. Podľa najnovších informácií americkej strany, ktoré zverejnila BBC, sa skryté zásoby kiahní nachádzajú v Iraku, Severnej Kórei, Rusku aj vo Francúzsku. Investícia do protilátok, aj keď je to drahá záležitosť, sa tak podľa Alibeka určite oplatí každej krajine. V prípade napadnutia veľkej časti obyvateľstva touto rýchlo sa šíriacou chorobou, s čím sa pri biologickom útoku ráta, by totiž padla celá ekonomika.