Ozónová diera nad Antarktídou sa po rokoch zväčšovania zrejme začína zaceľovať. Vyplýva to z výskumu tímu poprednej odborníčky na túto problematiku Susan Solomonovej, podľa ktorej bola diera vlani v septembri oproti roku 2000 menšia o štyri milióny kilometrov štvorcových, čo je napríklad viac než rozloha Indie.
Podľa rôznych meraní mala ozónová diera nad Antarktídou v septembri 2000 asi 28 miliónov kilometrov, o pätnásť rokov neskôr bola menšia o sedminu. V októbri 2015 sa síce ozónová diera zväčšila na rekordné hodnoty, k tomu ale podľa Solomonovej významne prispela erupcia čílskej sopky Calbuco.
Montrealský protokol funguje
Vedci predpokladajú, že na minulom zaceľovaní diery má viac ako polovičný podiel zníženie hodnôt atmosférického chlóru, ktorý prispieva k rozkladu ozónu. Menej chlóru v ovzduší je výsledkom tzv. Montrealského protokolu z roku 1987. V ňom sa svet dohodol odstúpiť od užívania látok, ktoré vedú k poškodeniu ozónovej vrstvy.
Meranie z vlaňajšieho septembra tak prinieslo vôbec prvé dôkazy o tom, že situácia sa začína pomaly zlepšovať. Niekoľko štúdií už skôr ukázalo na úbytok škodlivých látok, ale práca Solomonovej prvýkrát ukazuje na obnovu ozónovej vrstvy.
Výskum však ostro kontrastuje s rekordnou veľkosťou ozónovej diery v októbri 2015. Vedci sú ale presvedčení, že za týmto zväčšením je sopečná aktivita, kedy sa do ovzdušia dostalo veľké množstvo vulkanickej síry. To prispelo k tvorbe polárnych stratosferických oblakov, v ktorých dochádza k chemickým reakciám, pri ktorých vzniká chlór.
Ozónová vrstva chráni ľudí a ďalšie živé organizmy na Zemi pred ultrafialovým slnečným žiarením. Postupné narušovanie jej hrúbky viedlo podľa odborníkov k rastu rakovinových, kožných a očných ochorení aj k ďalším negatívnym dôsledkom.
Úplné zotavenie do 50 rokov
Nad Antarktídou vedci spozorovali ozónovú dieru prvýkrát na začiatku 80. rokov 20. storočia. Solomonová v roku 1986 preukázala, že ozón je ničený molekulami chlóru a brómu, ktoré vznikajú z chlórfluórovaných uhľovodíkov, ktorých najznámejšie podskupinou sú freóny. Tie sa skôr hojne používali v chladiacich zariadeniach či ako hnacie médium v sprejoch.
"Aj keď sme prestali s produkciou chlórfluórovaných uhľovodíkov vo všetkých krajinách vrátane Indie a Číny okolo roku 2000, v atmosfére zostáva stále veľké množstvo chlóru," povedala v rozhovore s BBC Solomonová.
"Jeho životnosť je 50 až 100 rokov, takže sa začína pomaly rozpadať a ozón pomaly obnovovať. Úplné zotavenie nečakáme pred rokom 2050 či 2060," dodala s tým, že stav z minulého septembra už začína ukazovať, že ozónová diera nie je tak veľká, ako bývala.
"Toto je prvý vierohodný dôkaz, že antarktická ozónová diera sa začala zaceľovať," vyhlásil v reakcii na Solomonovej štúdiu odborník Markus Rex z nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera.
"Stav ozónovej vrstvy je stále veľmi zlý, ale je naozaj dôležité, že sme zistili, že Montrealský protokol funguje a že má vplyv na veľkosť diery, to je veľký krok vpred," dodal.