Rozdiel medzi spomaleným záznamom a záznamom prehraným v reálnej rýchlosti môže byť doslova fatálny. Americkí vedci ukázali, že spomalené video na publikum pôsobí úplne odlišne a je prekvapivo ťažké sa tohto skreslenia zbaviť, píše Pavel Kasík pre idnes.cz.
Keď vidíte násilný alebo nespravodlivý čin, zvyčajne ho okamžite v duchu odsúdite. Celkom rýchlo si tiež urobíte predstavu o tom, či išlo o nešťastnú náhodu, omyl, impulzívne konanie alebo premyslenú zákernosť. "Tým, ako po celom svete narastá počet bezpečnostných kamier, policajných kamier ´na tele´, aj počet ľudí, ktorí môžu kedykoľvek začať natáčať na mobilné telefóny, sa zvyšuje aj šanca, že je ten či onen čin zachytený na videozáznam," píše Eugene Caruso. Jeho tím sa v štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom časopise PNAS (PDF tu) zameral na konkrétny dôsledok záznamu udalosti na video - možnosť túto udalosť prezentovať spomalene, teda znížiť pri prehrávaní rýchlosť.
Výsledky ich rozsiahleho merania ukazujú, že ľudia po zhliadnutí spomaleného záznamu častejšie hodnotia jednanie aktérov ako "premyslené" a "úmyselné". V praxi neboli rozdiely medzi skupinami väčšie ako 15 percentuálnych bodov, ale aj to môže mať reálny dopad. Pri simulácii súdnych procesov bol výsledný rozdiel medzi porotami 4,35násobný (išlo iba o porovnanie jednomyseľných rozhodnutí simulovanej poroty, nie o simulovanie debaty porotcov).
Rozdiel medzi životom a smrťou
Výskum je inšpirovaný reálnym príkladom z americkej justície. V roku 2007 zastrelil Lewis Jordan na úteku z lúpežného prepadnutia filadelfského policajta. Tento čin bol zachytený na videu, takže neboli pochyby o tom, kto ho spáchal. Namiesto toho sa na súde rozhodovalo, či obžalovaný Jordan spáchal vraždu prvého stupňa (premyslenú, chladnokrvnú vraždu), alebo sa dopustil vraždy druhého stupňa (úmyselné neplánované zabitie). Za jednu mu hrozil trest smrti, za druhú doživotný žalár. Porota Jordana usvedčila z úmyselnej vraždy.
Jordanov obhajca neskôr na odvolacom konaní argumentoval tým, že žalobca pri prehrávaní spomalil záznam a tým "vytvoril falošný dojem rozmysleného plánovania" (v origináli false impression of premeditation). Táto sťažnosť bola zamietnutá. Súd uznal, že spomalené prehrávanie môže zmeniť vnímanie času, ale pretože porota videla aj nespomalený záznam, nemohlo vraj dôjsť k jej ovplyvneniu.
Ľudia majú problém posúdiť beh času
Tím výskumníkov vykonal celkom štyri štúdie, aby zistil, aký vplyv má spomalenie videozáznamu na ľudské rozhodovanie a posudzovanie. V prvej štúdii išlo o laboratórne napodobenie rozhodovania poroty v prípade Jordanovho súdneho procesu. Účastníci štúdie si mali predstaviť, že sú v porote. Niektorí z nich videli záznam v normálnej rýchlosti, iní ho videli 2,25krát spomalený, čo zodpovedá rýchlosti, ktorou sa video prehrávalo na súde. Ľudia ( "porotcovia"), ktorí videli spomalený záber, odpovedali častejšie, že išlo o zabitie "vopred rozmyslené" a tiež že obžalovaný "strieľal s úmyslom zabiť".
V druhej štúdii vedci použili video zo športového zápasu, ktoré ukazovalo zakázaný spôsob "zloženia" protivníka (tzv. Helmet-tohelmet tackle). Dobrovoľníci opäť rozhodovali, či išlo o úmyselné porušenie pravidiel alebo o nehodu. A aj v tomto prípade spomalený záber znamenal zvýšenie "dojmu úmyselnosti".
Aby výskumníci rozlíšili, čo presne toto skreslenie spôsobilo, navrhli tretiu štúdiu tak, aby boli účastníci experimentu rôznym spôsobom upozornení na to, že ide o spomalený záznam. Najúčinnejšie bolo ukázať účastníkom časovú pečiatku, upozorniť na to a zároveň upozorniť, ako dlho trvá udalosť na spomalenom zábere v skutočnosti. Ale ani všetky tieto upozornenia nezmazali rozdiel v rozhodovaní, iba ho znížili.
Vo štvrtej štúdii potom vedci overili, či sa skreslenie vytratí, ak účastníci uvidia nezmenené, aj spomalené video. Tí, ktorí videli obe rýchlosti videa, sa pri posudzovaní "úmyslu" držali medzi skupinami, ktoré videli len jedno video. To ukazuje, že prezentácia oboch videí môže zmierniť skreslenie, ale nie ho úplne eliminovať.
Ilúzia vhľadu do hlavy
"Táto štúdia v žiadnom prípade neposudzuje, či spomalené video vedie divákov k presnejším alebo menej presným záverom," poznamenali vedci v štúdii. "Ale demonštruje, že spomalený záznam môže systematicky zvýšiť vnímanie úmysle a rozmyslu. Spomalenie záznamu považujeme za jeden z radu spôsobov, ako ovplyvniť časové vnímanie udalostí a tým aj vnímanie motívov aktéra. " Podrobnejšie štúdium výsledkov ukázalo, že je to práve vnímanie času, ktoré mení pohľad pozorovateľa na "úmysel". Nie je to nič zvlášť prekvapivé, spomalený záber ponúka dojem toho, že má aktér viac času na rozmyslenie situácie.
Každý záznam svojím spôsobom skresľuje realitu a spomalený záznam ju podľa výskumu môže skresľovať (alebo naopak spresňovať) veľmi predvídateľným spôsobom. Možno očakávať, že tento výskum využijú obhajcovia a žalobcovia a budú sa snažiť o to, aby video bolo prehrané tým, či oným spôsobom. Ešte dôležitejší je však záver všeobecný: nemali by sme podliehať ilúzii, že vďaka presným a spomaleným videozáznamom vidíme ľuďom do hlavy.