Astronómovia doslova "za humnami" Slnečnej sústavy objavili planétu približne s hmotnosťou Zeme, ktorá obieha okolo svojej hviezdy Proxima Centauri v takzvanej obývateľnej zóne, a na ktorej by teda mohla byť tekutá voda. Oznámilo to dnes Európske južné observatórium (ESO), ktorého ďalekohľady, okrem iných zariadení, vedci pri objave použili. O udalosti podrobne informuje prestížny vedecký časopis Nature.
Planéta, o ktorú ide, Proxima b je podľa vedcov pravdepodobne kamenným telesom a na jej povrchu môžu panovať podmienky vhodné pre prítomnosť kvapalnej vody. Teoreticky je teda najbližším adeptom na existenciu života mimo Slnečnej sústavy.
"Objav je jedinečný práve v tom, že táto planéta je pri najbližšej hviezde k Slnku a že má skoro rovnakú hmotnosť ako Zem. Okrem toho je zrejme kamenná a nachádza sa v obývateľnej zóne, čo znamená, že na jej povrchu panuje taká teplota, že ak by na ňom bola voda, tak sa môže nachádzať v kvapalnom skupenstve. Tým by bola splnená jedna z podmienok potrebných na existenciu života, ako ho poznáme na Zemi," povedal ČTK Petr Kabath zo Stelárneho oddelenia Astronomického ústavu Akadémie vied ČR.
Proxima Centauri sa nachádza vo vzdialenosti niečo málo cez "obyčajné" štyri svetelné roky od Zeme. Ide o takzvaného červeného trpaslíka. Tieto hviezdy sú chladnejšie ako Slnko, zato ale môžu vyžarovať intenzívne röntgenové a ultrafialové žiarenie, čo predstavuje jeden z problémov pre prípadnú prítomnosť života na Proxime b.
Na tieto možné nepriaznivé okolnosti upozornil aj Kabath. "Planéta môže sama o sebe mať pravdepodobne viazanú rotáciu, a preto privracia k Proxime Centauri stále rovnakú stranu. Planetárna atmosféra sa tiež môže vďaka blízkosti k hviezde vyparovať. Okrem toho aktívny červení trpaslíci, ako je Proxima Centauri, väčšinou viac vyžarujú UV a X (röntgenové) lúče, ktoré sú pre život, ako ho poznáme zo Zeme, veľmi nebezpečné," uviedol vedec.
"Bohužiaľ presné informácie o planéte Proxima b nám môže poskytnúť až ďalší výskum napríklad pomocou JWST (Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba) alebo nových prístrojov na zemskom povrchu, ako bude spektrograf ESPRESSO na observatóriu ESO Cerro Paranal," povedal tiež Kabath.
Proxima b krúži okolo materskej hviezdy veľmi blízko vo vzdialenosti približne siedmich miliónov kilometrov, teda oveľa bližšie než Merkúr voči Slnku (takmer 58 miliónov kilometrov). Obehne ju raz za 11 dní. Napriek tomu sa nachádza v obývateľnej zóne, a síce vzhľadom na to, že Proxima Centauri je výrazne menšia a o polovicu chladnejšia ako Slnko. Odhadovaná teplota na povrchu planéty by sa tak mala pohybovať v rozmedzí, ktoré umožňuje existenciu vody v tekutom stave.
Odborníci sa na Proximu Centauri zamerali detailnejšie na základe údajov získaných v rámci programu "Pale Red Dot" aj pri predchádzajúcich bádaniach, ktoré ukázali, že sa hviezda pravidelne približuje a vzďaľuje rýchlosťou päť kilometrov za hodinu. Pritom tento vzorec zmien takzvanej radiálnej rýchlosti sa opakuje v časovom úseku 11,2 dňa.
Podrobná analýza Dopplerovho posunu prichádzajúceho žiarenia potom ukázala, že okolo hviezdy sa vo vzdialenosti asi siedmich miliónov kilometrov (teda viac ako 20-krát bližšie než obieha Zem okolo Slnka) pohybuje planéta asi 1,3-krát hmotnejšia ako Zem.
"Objavili sme už mnoho extrasolárnych planét a ešte viac ich nájdeme v budúcnosti. Ale úspešné pátranie po najbližšom planetárnom svete, ktorý je porovnateľný so Zemou, to je pre všetkých skúsenosť na celý život. Mnoho životných príbehov sa preťalo a mnoho pracovného úsilia spojilo v snahe o dosiahnutie tohto objavu. A výsledok je poctou pre všetkých. Pátranie po živote na planéte Proxima b môže začať," vyhlásil k oznámenému objavu Guillem Anglada-Escudé z Londýnskej univerzity kráľovnej Márie, ktorý viedol tím astronómov zapojených do výskumu.