Ladne šprintujúceho geparda, ktorý sa nám mihá pred očami alebo aerodynamický let dravého vtáka číhajúceho na lov, ktorého ani nestíhame nasledovať pohľadom.
Sú ako porsche a triskáč prírody, zázraky evolúcie. Nespočetným množstvom generácií optimalizované prírodné superstroje, ktorých rýchlosť a zrýchlenie nezdokonalilo nič iné, len prirodzený vývoj.
Ale je tu aj ďalšia trieda rýchlych dravcov: také, ktoré sústredia svoje sily a premieňajú ich na pohyb niekoľkých alebo jedinej časti tela. Také, ktorých fenomenálnosť si ani nevšimnete. (Lebo nestihnete.)
Taká modlivková kreveta svoju ničivú končatinu používa na bleskové, smrteľné útoky. Jej extra-tvrdý povrch má (napríklad kvôli ochrane pri dobývaní krabích pancierov) takú jedinečnú štruktúru, že vedci ju kopírujú pri navrhovaní ochranných športových pomôcok či leteckých materiálov. Tento druh garnáta - morského raka dokáže útočiť až s preťažením 10 kilogramov bez poškodenia svojej "konštrukcie", píše BBC.com.
Musíme skrátka akceptovať, že nie ste najrýchlejším súčasťami živočíšnej ríše, ani čo sa týka cicavcov. A predispozície im nepomáhajú len zabíjať. Napríklad dokonca aj udržiavať telesnú teplotu počas chladných rán. Ich svaly aj vtedy ostávajú pomerne teplé, aby mohli kedykoľvek vyvodiť erupciu rýchlosti smerujúcu k zabitiu.
A ani svalov nemusí byť extra veľa. Najmä menšie druhy chameleónov majú (oveľa viac ako väčšie) drvivú väčšinu sily a pohyblivosti sústrednej v jedinom orgáne (oveľa viac ako väčšie druhy).
Ich jazyk vie po koristi fľochnúť priam až neuveriteľnou rýchlosťou 2590 metrov za sekundu a to je väčšie zrýchlenie ako dosahujú srstnaté šelmy či okrídlení predátori.
Plazy a obojživelníky sa nezdajú, ale majú na to. Vymrštením jazyka s akceleráciou podobnou vyštartovaniu formuly disponujú niektoré aj druhy menších žiab.
Tieto nové objavy a merania rýchlostných rekordov zvieracej ríše publikoval v januári 2016 biológ Christopher Anderson z americkej University of South Dakota.