Napodiv sa však zdá, že v tých oblastiach USA, kde je viac žien ako mužov, dochádza k vyššiemu počtu násilných a sexuálnych trestných činov, tvrdí nová štúdia, píše Matouš Lázňovský pre iDnes.
Muži sa násilných trestných činov dopúšťajú v celosvetovom meradle veľmi zhruba povedané štyrikrát častejšie ako ženy. A tak by sa zdalo, že čím menej mužov bude v spoločnosti, tým menej takých trestných činov bude.
Ale sedliacky rozum sa v tomto prípade zase raz pletie, naznačuje (okrem iného) nedávno zverejnená práca antropológa Ryana Schacht a jeho dvoch ďalších kolegov z univerzity v americkom Utahu.
Jej pisatelia sa totiž na súvislosť medzi pohlaviami a zločinom pokúsili pozrieť z pohľadu ich vzájomného pomerného zastúpenia, teda či miera násilných zločinov nejako súvisí s pomerom počtu mužov a žien
Využili pritom štatistky z 3 082 amerických "okresov" (tzv. counties), pretože presne to je podľa nich vhodný rámec pre takúto štúdiu. Menšie jednotky (napríklad dajme tomu štvrť) sú trochu zavádzajúce, pretože ľudia sa môžu pohybovať a hľadať si partnerov aj za hranicami takýchto jednotiek.
Na úrovni "counties" je vraj lepšie vidieť, ako to s dostupnosťou potenciálnych partnerov vlastne je, píšu Schacht a kolegovia. Tieto údaje doplnili dátami z amerického sčítania ľudu z roku 2010, v ktorom hľadali informácie o pomere mužov a žien v danom mieste, počtu manželstiev atď.
Prácu zamerali iba na päť vážnych typov zločinu: vraždu, úmyselné ublíženie na zdraví, znásilnenie, iné sexuálne násilie (tj. pokusy o znásilnenie, domáce násilie, atď.) A trestné činy spojené s prostitúciou (v USA trochu inak definované ako u nás, ale do detailov nemá zmysel sa púšťať).
V podstate vo všetkých prípadoch zistili to isté: oblasti, kde bolo menej mužov ako žien (najvyššia nepomer bol cca 0,9: 1), vykazovali vo všetkých kategóriách zvýšenú kriminalitu, a to vrátane prostitúcie. Tento vplyv bol vo väčšinou silnejší ako chudoba, ktorá však nemá príliš silný efekt.
Štatistický vplyv pomerného zastúpenia pohlavia bol rádovo porovnateľný ako etnické zloženie (v štúdii zjednodušene zastúpené ako podiel belochov - "biele" štvrti majú v USA všeobecnej menej násilnej trestnej činnosti), či geografická poloha na osi sever-juh.
Tá posledná hodnota znie možno trochu podivne, ale v amerických podmienkach dáva zmysel, pretože americký juh je vcelku výrazne násilnejší než zvyšok krajiny.
Páni, snažte sa
A aký zmysel by mohlo dávať zistenie, že väčšie zastúpenie všeobecne násilnejšieho pohlavia (mužov) znamená nižšie počet násilných zločinov?
Schacht a jeho kolegovia ho hľadajú v teórii "trhu s partnermi". Tá existuje už niekoľko desiatok rokov a v podstate vychádza z optimistického predpokladu, že mužské sklony k násiliu a ďalšie správanie nie sú dané biologicky, ale prispôsobujú sa existujúcim podmienkam (teda aspoň u časti mužov, nie nevyhnutne u všetkých).
Ako to má fungovať? Ak je mužov veľa, konkurenčný boj o ženy medzi nimi je intenzívnejší, to je asi logické. Na prvý pohľad by to malo znamenať, že muži by mali byť agresívnejší, ale to nedáva v bežných podmienkach úplne zmysel. Nielenže otvorene agresívni muži dnes totiž zvyčajne čoskoro skončia za mrežami, navyše sa všeobecne nezdá, že by takéto správanie priťahovalo partnerky.
Účinnejšia stratégia v takom prípade podľa teórie má byť lepšie a ochotnejšie sa prispôsobovať požiadavkám žien.
To môže niekde znamenať, že je zvykom chodiť na rande včas, hovoriť menej vulgárne, čisto sa obliekať a jednoducho sa správať k ženám lepšie. Tak je to potrebné v Silicon Valley, kde je žien málo, hlavne napríklad medzi vysokoškolsky vzdelanou populáciou, a tí, ktorí sa snažia nejakú získať, sa musia "viac snažiť".
No a v iných prípadoch to môže znamenať, že muži sa jednoducho držia ďalej od násilia, iných žien (v oblastiach s väčším počtom mužov je menej promiskuity) či prostitúcie, pretože toto riskantné správanie ženy nepritiahne.
Naopak ak muži (či presnejšie povedané aspoň niektorí muži) sami seba vnímajú ako vzácnejšiu komoditu na trhu s partnermi, môžu si dovoliť obrazne povedané "znižovať vlastnú hodnotu". Teda napríklad riskovať, častejšie siahať po násilí, byť promiskuitní, využívať služby prostitútok a tak ďalej.
Dôsledkom by teda mohol byť všeobecne nárast niektorých typov trestných činov. Dôležité je, že len mohol, pretože ide o štatistickú štúdiu a hypotézu, ktorú z princípu nejde preukázať na 100 percent.