Najsilnejší výbuch jadrovej bomby v dejinách vykonal bývalý Sovietsky zväz pred 55 rokmi, 30. októbra 1961, keď odpálil bombu o sile 57 megaton TNT. Urobil tak v neobývanej oblasti nad ostrovom Nová zem v Barentsovom mori, ale smrteľnou dávkou rádioaktivity bola kontaminovaná oblasť s priemerom 180 kilometrov a rázová vlna trikrát obletela Zem. Explózia takzvanej Cár-bomby bola takmer štyrikrát silnejšia ako najsilnejšia americká Castle Bravo, odpálená v roku 1954 na atole Bikini.
V rámci pretekov v zbrojení tiež práve v roku 1954 začal Sovietsky zväz pracovať na vývoji tejto cárskej bomby (RDS-220). Pôvodne mala byť trojstupňová, čo by znamenalo ešte dvakrát väčšiu silu, ale nakoniec bola vybavená plášťom z olova, ktorý účinok stlmil. Bomba mala hmotnosť 24,8 ton, bola dlhá osem metrov a v priemere mala dva metre. Pre jej dopravu bol upravený štvormotorový turbovrtuľový bombardér Tupolev Tu-95V.
Zhodili ju z výšky 10,5 kilometra, ale mala padák, aby sa spomalil jej zostup a posádka lietadla mohla uniknúť do dostatočnej vzdialenosti od epicentra výbuchu. Ten nastal vo výške štyri kilometre nad povrchom. Ohnivá guľa o teplote rádovo miliónov stupňov Celzia zasiahla zemský povrch, kde spôsobila kráter a zemetrasenie o sile viac ako päť stupňov Richterovej škály.
Na konštrukcii Cár-bomby sa podieľal aj neskorší nositeľ Nobelovej ceny za mier Andrej Sacharov, ktorý po teste začal vystupovať proti jadrovým zbraniam. Bol tiež jedným z iniciátorov sovietsko-britsko-americkej Zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v ovzduší, kozmickom priestore a pod vodou z roku 1963, čo bola prvá medzinárodná zmluva o obmedzení jadrového zbrojenia.