Spolupracovníci, ktorí sa osobne zúčastnili zahraničných misií a dobrovoľníci z radov slovenských medikov vás prevedú jednotlivými expozíciami v podobe stanov a stanoviští.
Medzi ne patrí poľná chirurgická jednotka. "Je to jedna z možností, ako poskytovať zdravotnú starostlivosť v miestach, kde nemocnice buď nie sú alebo boli zničené. Naše chirurgické výkony zahŕňajú zranenia z vojnových konkliktov, dopravných nehôd aj cisárskych rezov," približuje prácu v teréne anesteziologička z Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Eva Kušíková, ktorá s organizáciou absolvovala misie v Afganistane a na Haiti.
Vďaka obrázkom a predmetom v jednotlivých stanoch môžete získať prehľad o činnostiach lekárov ale aj o krízových situáciách či podmienkach, v ktorých žijú milióny ľudí. Ochutnajte tiež terapeutickú pastu na liečbu detskej podvýživy, roztok na liečbu cholery, či skúste diagnostikovať určité choroby.
Logistik Branislav Strečanský, ktorý bol na misiách v Mozambiku, Sierra Leone, Malawi, na výstave približuje ošetrovanie a distribúciu pitnej vody v postihnutých oblastiach.
"Pumpou z jazierka čerpáme vodu do zásobníkov. Ženy a deti prichádzajú k stanovištiam a plnia si kanistre vodou. Dieťa, ktoré má šesť či sedem rokov, musí odniesť na hlave 20-litrový kanister až domov. Keď ide o utečenecký tábor, nie je to ďaleko, pretože sa tie stanoviská snažíme urobiť blízko, ale keď je to v dedine, tak je to aj pár kilometrov. Pokiaľ ľudia v dedine potrebujú pitnú vodu, tak si ju naťahajú zo studní, pokiaľ ju nemajú, tak ju väčšinou inštalujeme pri prírodných vodných zdrojoch. Všetky súčiastky sú vyrobené tak, aby zbytočne neplytvali vodou, napríklad kohútiky sú na stlačenie a pustenie," hovorí.
"Keď ochoriete na choleru, môžete stratiť až 20 litrov tekutín denne, preto ju liečime hlavne orálnym roztokom. Platí to pre prípady, ktoré ešte nie sú také vážne, ale je veľmi dôležité, aby pacienti prišli do našej jednotky čo najskôr. Vtedy majú totiž až 90 percentnú šancu na vyliečenie," vraví HR koordinátorka Reena Sattar z Kanady, ktorá vás prevedie improvizovaným cholera centrom. V rámci Lekárov bez hraníc bola na misiách v Južnom Sudáne, Iraku, Sýrii, Demokratickej republike Kongo, Sierra Leone a na Ukrajine.
Najlepšia ochrana pred ebolou a cholerou
Najlepšou ochranou pred cholerou aj ebolou je podľa nej časté umývanie rúk chlórovou vodou. Chlór a mydlo však nejdú dohromady. Počas jej misie v Siera Leone v ebola centre si umývala ruky asi 30-krát denne a sprejovala topánky chlórom. "Úplne najlepším spôsobom ako nedostať ebolu, je nikoho sa nedotýkať. Takže počas dvojmesačnej misie som sa nemohla nikoho dotknúť, čo bolo zo začiatku naozaj ťažké," priznáva.
Ukázala aj model špeciálneho odevu, ktoré sa nosia vo vysoko rizikových zónach, kde sa však teploty môžu vyšplhať na 40 stupňov Celzia. Práve preto pracovníci musia byť v týchto neprievzdušných oblekoch maximálne hodinu, inak to môže byť nebezpečné.
Lekári bez hraníc riešia aj problémy ľudí na úteku, ktorí museli opustiť svoje domovy. "Odhaduje sa, že na svete je viac ako 65 miliónov ľudí na úteku, ale len asi 21 miliónov z nich sú utečenci. Tá väčšia skupina sú takzvané vnútorne vysídlené osoby, ktoré zostávajú vo svojej krajine a teda nemajú také právo na ochranu ako utečenci. My pracujeme asi v 20 krajinách, kde pomáhame vnútorne vysídleným ľuďom aj utečencom," rozpráva o ďalšej aktivite vedúca komunikačného oddelenia Lekárov bez hraníc Lucia Brinzanik.
Výstava poskytuje aj malú ukážku toho, ako môžu ľudia na úteku bývať. Stan pre jednu rodinu v počte 6 až 8 ľudí. "Napríklad ľudia v Iraku bývali v nedostavaných budovách a tak sme riešili nielen zdravotnú stránku ale aj celkové bezpečie, pretože nemali prístup k pitnej vode a hygiene," spomína na svoju misiu Brinzanik.
Nestranná starostlivosť
Humanitárna a zdravotnícka organizácia Lekári bez hraníc existuje už vyše 45 rokov a vznikla preto, aby prinášala zdravotnú starostlivosť tam, kde nie je dostupná. Jej hlavným princípom je, že starostlivosť musí byť nestranná. "Nepozeráme sa na národnosť, náboženstvo, alebo k akej vojnovej strane zranený patrí, pre nás je dôležité len to, aby sme ho ošetrili," hovorí riaditeľ českej kancelárie Lekárov bez hraníc Pavel Gruber.
Dôležitá je aj jej finančná nezávislosť. "V súčasnosti neprijímame žiadne dary od vlád ani EÚ, sme financovaní z peňazí malých darcov, čo nám umožňuje, že pomáhame tam, kde si my myslíme, že je to potrebné a nie nejaká sponzorská agentúra," vysvetľuje Gruber.
Česká pobočka Lekárov bez hraníc spolupracuje s približne tretinou ľudí zo Slovenska, vlani sa na 46 misiách zúčastnilo 36 Slovákov. Najviac sa za minulý rok chodievalo do Južného Sudánu, Iraku, Afganistanu a Jemenu. Mení sa to samozrejme podľa aktuálnych potrieb danej krajiny. V asi 70 krajinách momentálne prebiehajú takéto misie.