Viac ako sto rokov od objavu záhadného mechanizmu na morskom dne sa vedcom podarilo skonštruovať jeho funkčný prototyp. Mechanizmus je jedinečný svojou prepracovanosťou - ide o najstarší stroj obsahujúci ozubené kolieska. Pozrite sa, čo všetko tento antický orloj vedel.
V roku 1900, krátko pred Veľkou nocou, objavil grécky potápač Elias Stadiatos vrak rímskej nákladnej lode blízkosti ostrova Antikythéra. Ešte toho roku potápači z hĺbky 42 metrov vytiahli niekoľko sôch, ale najväčší objav počkal na gréckeho archeológa Valeria Stasa. Ten si pri prieskume v máji 1902 všimol kameň, z ktorého akoby vystupovalo ozubené koleso. Neskorší prieskum ukázal, že nejde o žiadny kameň, ale o skorodovaný a husto zanesený prístroj.
Polámaná a skamenená záhada
Dochoval sa v troch väčších a desiatkach menších úlomkoch. Prekvapivé sú malé rozmery mechanizmu - 33 cm x 17 cm x 9 cm. Funkčná časť mechanizmu je z bronzu a zdá sa, že pôvodne bola zapuzdrená do dreveného rámu. To je tak všetko, čo je prijímané bez debát. Zostávajúce otázky sa snažia vedci zodpovedať už viac ako sto rokov. "Pre technológiu je tento mechanizmus tak dôležitý, ako je Akropola pre architektúru. Je to jedinečné zariadenie," povedal pre BBC profesor Seiradakis z Aristotelovej univerzity v Solúne.
Kto prístroj zostrojil? A kedy? K čomu slúžil? Bolo takých zariadení viac, alebo išlo o unikát? Nie je ľahké na otázky odpovedať, keď uvážime, že od havárie "Antikythérskeho vraku" uplynulo viac ako dvetisíc rokov.
Všetko už od začiatku ukazovalo na to, že zariadenie pochádza z doby pred narodením Krista. To miatlo historikov aj vedcov, pretože ďalšie najstaršie komplexné sústavy ozubených kolies sa zachovali až z desiateho storočia po Kristovi, teda z doby o tisíc rokov neskôr. Mechanizmus z potopenej lode sa dostal do zbierky Aténskeho národného múzea, kde ho reštaurátori precízne čistili, snažiac sa nepoškodiť jeho štruktúru. Pri archeologických výskumoch totiž platí, že sa uprednostňuje neinvazívny výskum, pretože vedci oprávnene očakávajú, že budúce generácie budú mať k dispozícii pokročilejšie výskumné technológie.
Prvý analógový počítač a jeho rekonštrukcia
Do prvého skutočne komplexného výskumu sa pustil britský vedecký historik Derek J. de Solla Price v roku 1951. O osem rokov neskôr vydal v časopise Scientific American svoj článok "Starogrécky počítač", kde po prvýkrát zaznela hypotéza, že mechanizmus slúžil k počítaniu polohy hviezd a planét . Razom sa tak o mnoho storočí do minulosti posunul dátum vynálezu prvého analógového počítača.
O takmer dvadsať rokov neskôr, v roku 1971, sa do výskumu púšťa opäť profesor Price, tentoraz spoločne s gréckym profesorom fyziky Charalamposom Karakalosom. Za použitia röntgenového a gama žiarenia sa im podarilo odhaliť štruktúru vnútri skameneného torza prístroja. Vo svojom ďalšom článku sa Price pokúsil uhádnuť význam prístroja. Podľa neho sa nevídane presné, ručne vyrobené ozubené kolieska otáčali vnútri akéhosi mechanického kalendára.
Na základe Priceovho výskumu sa v roku 1975 britský konštruktér orlojov John Gleave odhodlal k vytvoreniu funkčnej repliky Antikytherského mechanizmu. O ďalšiu rekonštrukciu sa roku 1993 pokúsil austrálsky tím - počítačový expert Allan George Bromley a hodinár Frank Percival. Vychádzali z presnejších röntgenových snímok, ktoré medzitým nasnímal londýnsky vedec Michael Wright. Na plodoch jeho výskumu z rokov 2002 až 2005 ostatne stavajú aj súčasné projekty.
Spoločnými silami pod povrch kameňa
V roku 2005 sa rozbehla spolupráca niekoľkých univerzít a spoločností na projekte Antikythera Mechanism Research Project. Podieľali sa na ňom univerzity z Cardiffu, Atén a Solúna, a ďalej spoločnosti X-Tek Systems a Hewlett-Packard. Práve tento projekt prišiel s oznámením, že tím konečne rozlúskol tajomstvo tohto záhadného stroja. Všetky svoje závery publikoval v prestížnom časopise Nature v článku "Rozlúštenie starogréckeho astronomického počítadla známeho ako Antikythérsky mechanizmus".
Keďže pozostatky mechanizmu sú veľmi krehké, výskumníci sa chceli vyhnúť ich prevážaniu. Do Aténskeho múzea plného antických pamiatok sa tak nasťahovala najmodernejšia technika z anglických a amerických laboratórií. Priamo pre výskum Antikythérskeho mechanizmu vyvinula firma X-Tek špeciálny tomograf, vážiaci 12 ton. Vďaka tomuto prístroju sa podarilo objaviť mnoho ďalších častí záhadného prístroja. Snímací systém od HP zasa pomohol pod vrstvami nánosov odhaliť viac než tisícku ďalších znakov z nápisu a zdvojnásobil tak počet čitateľného textu.
Ukázalo sa, že celkový počet ozubených koliesok je 37. Vedcom sa vďaka rozlúšteným nápisom a presnejšiemu pochopeniu vnútorností bronzovej záhady podarilo lepšie objasniť, k čomu zariadenie vlastne slúžilo. Okrem kalendárnej funkcie, ktorú správne odhalil už Price, vedel Antikythérsky počítač tiež predpovedať zatmenie Mesiaca a Slnka. Kalendárny rok bol 365 denný, rafinovane si však poradil aj s prestupným rokom. Priestupný rok zaviedol až Julius Caesar 46 rokov pred Kristom, zatiaľ čo mechanizmus je datovaný približne do roku 80 pred Kristom.
Fascinujúca presnosť mechanizmu
Vedci, vybavení najmodernejšou technikou a zvyknutí denne pracovať s počítačmi, sa neubránili úžasu. Mechanizmus je tisícku rokov napred pred akýmkoľvek podobným vynálezom. Strojčeky podobne rafinované a všestranné sa znovu vyrábali až v 17. storočí! Konštruktér antického zariadenia naviac asi nebol žiadny nováčik. Poradil si napríklad aj s eliptickou dráhou Mesiaca okolo Zeme, ktorá zapríčiňuje premenlivú rýchlosť jeho pohybu po oblohe. Súčasťou stroja je tak aj akási "prehadzovačka". "Keď sa na to pozeráte, spadne vám čeľusť a vy si hovoríte, do hája, to je dôvtipné. Je to z technického hľadiska brilantne navrhnuté," skladá profesor Mike Edmunds poctu neznámemu antickému konštruktérovi.
Celý stroj bol zrejme poháňaný akousi kľukou. Vedel zobrazovať ročné obdobie, grécky zverokruh a fázy Mesiaca. Okrem zobrazenia pohybu hviezd sa zdá, že strojček mal v popise práce aj planéty. Zatiaľ sa vedci dohadujú, ktoré to sú. Podľa niektorých to sú len Venuša a Merkúr (slovo Venuša bolo skutočne v texte nájdené), už spomínaný Michael Wright dokonca zostrojil vlastnú repliku prístroja, ktorý zobrazuje pohyb všetkých piatich vtedy známych planét.
Wright sa tiež domnieva, že vo svojej dobe nešlo o unikát: "Pozrite, ten, čo toto zariadenie navrhol a zostrojil, vedel, čo chce, a vedel, ako to dosiahnuť. A pracoval profesionálne a bezchybne. To naznačuje, že v tom mal prax."