Podľa jedného výskumu sú tri kategórie osôb, ktoré zdieľajú vlastné fotografie na sociálnych sieťach: komunikátori, autobiografovia a propagátori vlastnej osoby. Píše o tom taliansky denník Corriere della Sera.
Štúdia Univerzity Brighama Younga v Spojených štátoch ukazuje, že nie všetci musia trpieť narcizmom. Vedci uskutočnili prieskum medzi skupinou osôb milujúcich sociálne médiá. Tie potom rozdelili na tri skupiny:
Komunikátori
Podľa autorov štúdie tieto osoby majú reálny záujem o konverzáciu v obojstrannom smere a robia selfie predovšetkým preto, aby do diskusie zapojili priateľov, príbuzných a priaznivcov. Ako príklad vedci uviedli selfie, ktorú na Instagrame vlani v novembri publikovala herečka Anne Hathawayová pri príležitosti amerických volieb. Herečka napísala "Hlasovala som". To vyvolalo živú diskusiu o občianskej povinnosti ísť k volebným urnám.
Autobiografovia
Autobiografovia sú naopak tí, ktorí používajú selfie k tomu, aby zaznamenali najvýznamnejšie momenty svojho života. Želajú si, aby ostatní ich fotografie videli, ale majú väčší záujem na zachovaní týchto okamihov než na reakciách a diskusii s užívateľmi internetu. A príklad? Kozmonaut Scott Kelley, ktorý zverejnil mnohé selfie, aby rozprával o roku strávenom vo vesmíre, podobne ako talianska astronautka Samantha Cristoforettiová.
#SpaceWalkSelfie Back on the grid! Great first spacewalk yesterday. Now on to the next one next week. #YearInSpace pic.twitter.com/7qXLiKzaKA
— Scott Kelly (@StationCDRKelly) October 29, 2015
Podporovatelia
Propagátori vlastnej osoby. Sú to ľudia, ktorí dokumentujú celý svoj život s cieľom prezentovať sa ostatným v pozitívnom svetle. Príkladom je americká televízna osobnosť, modelka a podnikateľka Kim Kardashian.
Aby vedci identifikovali tieto tri kategórie osôb robiacich selfie, pýtali sa osôb medzi osemnásť a štyridsaťpäť rokov na to, prečo robia selfie: napríklad, že tak chcú ukázať svoj zjav či objaviť v sebe nové možnosti. Účastníkov výskumu potom vyzvali, aby klasifikovali vlastné motivácie a odpovedali na otázky týkajúce sa voľby, ktorú urobili.
"Označkovať niektorú osobu a zaradiť ju do skupiny definovanej na základe intenzity, s ktorou pracuje so selfie, je trochu zavádzajúce," upozorňuje prezident Talianskej psychiatrickej spoločnosti (SIP) Bernardo Carpiniello. "Samozrejme existujú niektoré patologické formy používania selfie, ktoré svedčia o obsedantných poruchách, a opakovanosť niektorých úkonov zodpovedá kompulzívnemu správaniu. Ide však o obmedzenú menšinu. Je pravda, že sa osoba trpiaca narcizmom potrebuje ukazovať, aby sa jej dostalo sociálneho ubezpečenia a ocenenia. Je však určite prehnané tvrdiť, že ten, kto si robí selfie, trpí narcizmom. Ani nie je pravda, že všetky osoby umiestňujúce selfie na sociálne siete sú neistí jedinci, ktorí hľadajú podporu, aby si dodali sebaistotu. Sú aj mnohé ďalšie motivácie, ktoré vedú k publikovanie selfie: je to vlastná forma komunikácie.
Ak chcem bojovať za nejakú vec, môžem to urobiť pomocou selfie, ako to urobili arabské dievčatá, ktoré si urobili selfie z riadenia automobilu, ktoré je v týchto končinách pre ženy zakázané. Išlo o formu sebarealizácie žien v spoločnosti, ktorá je voči nim veľmi represívna. Bolo to vyjadrenie protestu. Motivácií je teda veľa, nie všetky osoby užívajúce selfie možno označiť za narcistov, "hovorí Bernardo Carpiniello.
Profesorka psychológie na Univerzite Ludwiga-Maximiliana v Mníchove sa pýtala 328 osôb v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. Pravidelne si robí selfie 77 percent z nich. A 82 percent by dalo prednosť tomu, keby na sociálnych sieťach nebolo toľko selfie. Profesorka hovorí o selfie paradoxe: páči sa mi robiť selfie, ale nerád sa pozerám na selfie tých ostatných.