Interrupcie, zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale najnovšie ani vyše stovky sťažností v súvislosti s komunálnymi voľbami nebude mať kto riešiť - Ústavnému súdu hrozí koncom januára kolaps. Práve vtedy sa totiž končí funkčné obdobie ďalším piatim ústavným sudcom. Na súde tak namiesto plného počtu 13 zostanú len štyria.
"Ústavný súd bude od 22. januára nefunkčný," hovorí poslanec za KDH Daniel Lipšic. Problémom podľa jeho kolegyne Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) môžu byť najmä sťažnosti na komunálne voľby. "Môže sa stať, že v niektorých prípadoch bude treba opakovať voľby. V takýchto prípadoch by sa predlžoval stav, ktorý nie je v súlade s právom."
Čakanie na Šafárika
Vymenovanie nových ústavných sudcov zablokoval parlament. Poslanci totiž minulý týždeň namiesto posledných dvoch kandidátov zvolili len jedného. Predseda Národnej rady tak stále nemôže prezidentovi predložiť kompletný zoznam 18 kandidátov, z ktorých hlava štátu vyberie deviatich nových sudcov.
Zdržanie v parlamente podľa našich zistení spôsobilo čakanie na kandidáta SNS Tibora Šafárika - parlament ho v októbri nezvolil, preto musel jedno "volebné kolo" vynechať. Jeho kandidatúru opätovne potvrdil predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. "Predpokladám, že tentoraz ho už poslanci zvolia." Podľa Lipšica je takáto dohoda v koalícii neúctou voči parlamentu. Šafárik je navyše podľa neho neprijateľný. "V minulosti urobil niektoré mimoriadne účelové rozhodnutia." Šafárik ako predseda senátu Ústavného súdu potvrdil v roku 1999 platnosť amnestií Vladimíra Mečiara, keď vyhovel podaniu exnámestníka SIS Jaroslava Svěchotu vo veci porušenia jeho ústavných práv.
Zoznam šestnástich
Ak sa v januári podarí Šafárika, resp. iného kandidáta zvoliť, prezident Ivan Gašparovič dostane zoznam 18 kandidátov. De facto však bude vyberať z menšieho počtu mien. Darina Ličková, ktorú zvolil ešte predchádzajúci parlament, sa totiž vzdala kandidatúry. "To je pravda, ale parlament ju zvolil, takže ju predložíme pánovi prezidentovi. On sa s tým musí vysporiadať," tvrdí poslankyňa za Smer-SD Jana Laššáková.
Druhým problematickým menom zo zoznamu je advokát Peter Vojčík, ktorý v minulosti spolupracoval s nebankovými spoločnostiam Horizont a BMG. Práve to ho stálo podporu najsilnejšej vládnej strany, aj premiéra Roberta Fica, ktorý sa ohradil proti jeho kandidatúre. Najväčšiu pozornosť pritom púta ďalšie meno zo zoznamu kandidátov - minister spravodlivosti Štefan Harabin. Ten sa netajil ambíciou byť predsedom Ústavného súdu.
Kandidáti na ústavných sudcov
Štefan Harabin, Ľudmila Gajdošíková, Lajos Mészáros,
Sergej Kohut, Alexander Fuchs, Peter Vojčík,
Ladislav Orosz, Peter Brňák, Marianna Mochnáčová,
Miloslava Čutková, Milan Ľalík, Želmíra Šebová,
Mária Trubanová, Rudolf Tkáčik,
Tibor Kubik, Iveta Marušáková, Darina Ličková.
Ústavný súd napr.:
- rozhoduje, či sú zákony, nariadenia vlády, medzinárodné zmluvy či referendum v súlade s ústavou
- rozhoduje kompetenčné spory ústredných orgánov štátnej správy
- rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
- podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona